Scénář a režie Pavol Smolík. Dramaturgie Dominika Udvorková. Hudební dramaturg Pavol Smolík a Marek Kundlák. Mistr zvuku Jakub Horňák a Milan Greguš.
Účinkují Zuzana Kizeková (1), Peter Kováčik (1), Miroslav Trnavský (1, 2), Tomáš Vravník (2), Zuzana Jurigová Kapráliková (4), Přemysl Boublík (5), René Jankovič (1, 2, 4, 5) a Erik Michálek (5).
Natočeno 2022. Premiéra 2. dílu 27. 3. 2022 (SRo Rádio Devín, 14:00 – 14:30 h.); 3. dílu 10. 4. 2022 (SRo Rádio Devín, 14:00 – 14:28 h.); 4. dílu 24. 4. 2022 (SRo 8 Rádio Devín, 14:00 – 14:30 h.); 5. dílu 8. 5. 2022 (SRo 8 Rádio Devín, 14:00 – 14:30 h.).
Obsah: 1. Herakles – 2. Skutočný muž neutrpí škodu ani keby o hlavu prišiel – 3. Vystri ruku nad more! – 4. Pelikán – 5. Pax
Pozn.: 1. Herakles/ Bájneho Herakla, postavu zo starogréckej mytológie, sme si v prvej časti cyklu Hrdinovia zvolili za predobraz iného veľkého hrdinu žijúceho v 19. storočí–LouisaPasteura. V jeho prípade akoby sa nám heraklovská telesná sila ukazovalavo forme neobyčajnej sily ducha. Z výsledkov Pasteurovej práce má ľudstvo osoh aj dnes –a jeho meno sa stalo nesmrteľným. Volne dramatizoval Pavol Smolík na základe inšpirácie životom a dielom Louia Pasztéra, v texte zaznel citát z knihy Staré grécke povesti a báje v preklase Eduarda Petišku. Publikáciu vydalo bratislavské vydavateľstvo Buvik v roku 1996.
2. Ako predobraz osobnosti, životom a posolstvom ktorej sa budeme zaoberať v najbližšom pokračovaní cyklu Hrdinovia, sme si vybrali svätého Jána Krstiteľa. Ten vyčítal kráľovi Herodesovi, že žije v hriešnom vzťahu s manželkou svojho brata Filipa – a pre tento morálny postoj ho kráľ dal popraviť. Kto významný z našej histórie sa tak veľmi podobá Jánovi Krstiteľovi? Čí osud pripomína osud tohto svätca? Nuž iste je to iný svätý: Tomáš Morus – anglický politik a oddaný služobník kráľa Henricha VIII, právnik a mysliteľ, ktorý žil v 16. storočí. Hoci ho s kráľom spočiatku spájal blízky vzťah, po čase sa musel od krokov jeho veličenstva rázne dištancovať, pretože tak mu to kázalo svedomie. Spolu s nami sa môžete započúvať do nevšedných osudov tohto výnimočného muža.
Lit.: anonym: Hrdinovia. In web SRo 8 Rádio Litera, 8. 5. 2022 (článek) – Cit.: Téma hrdinstva je stará vari ako ľudstvo samo. Každý národ má svojich hrdinov: naozajstných, idealizovaných, alebo aspoň vybájených. Hrdinovia sú rodinným striebrom všetkých kultúr a neodmysliteľnou súčasťou učebníc.
Čo je to vlastne hrdinstvo? Kto sú skutoční hrdinovia našej histórie a súčasnosti? Ako sa historicky mení archetyp hrdinu a čo všetko na to vplýva? Dá sa obraz hrdinu zneužiť? Môže hrdina vzniknúť na spoločenskú objednávku?Má ideál hrdinstva zmysel aj dnes?
Tieto (a ďalšie) otázky inšpirovali vznik cyklu rozhlasových dramatizácií Hrdinovia autora Pavla Smolíka, ktorý pre poslucháčov Slovenského rozhlasu pripravujeme na rok 2022. Rozohráme v ňom príbehy skutočných historických postáv, ktorých život sa nejakým spôsobom dotýka tejto zaujímavej a bytostne dôležitej témy.
Skutočný muž neutrpí škodu ani keby o hlavu prišiel/ Ako predobraz osobnosti, životom a posolstvom ktorej sa budeme zaoberať v najbližšom pokračovaní cyklu Hrdinovia, sme si vybrali svätého Jána Krstiteľa. Ten vyčítal kráľovi Herodesovi, že žije v hriešnom vzťahu s manželkou svojho brata Filipa – a pre tento morálny postoj ho kráľ dal popraviť. Kto významný z našej histórie sa tak veľmi podobá Jánovi Krstiteľovi? Čí osud pripomína osud tohto svätca? Nuž iste je to iný svätý: Tomáš Morus – anglický politik a oddaný služobník kráľa Henricha VIII, právnik a mysliteľ, ktorý žil v 16. storočí. Hoci ho s kráľom spočiatku spájal blízky vzťah, po čase sa musel od krokov jeho veličenstva rázne dištancovať, pretože tak mu to kázalo svedomie. Spolu s nami sa môžete započúvať do nevšedných osudov tohto výnimočného muža.
Vystri ruku nad more! / Slávny biblický príbeh patriarchu Mojžiša, ktorý vyviedol židovský národ z egyptského zajatia, sa stal inšpiráciou predstaviť osobnosť, ktorá nám Mojžiša tak trochu pripomína – pani Irenu Sedlerovú. Tá počas druhej svetovej vojny vyslobodila najmenej dva a pol tisíca židovských detí a mnoho židovských rodín pomohla vytrhnúť z biedy.
Pelikán/ Už od nepamäti sa pelikán zvykne považovať za symbol rodičovskej obetavosti siahajúcej až za hrob. Keď tento vták kŕmi svoje mláďatá čerstvo ulovenými rybami, ktoré vytriasa z vaku pod zobákom, vyzerá to, akoby si z hrude trhal mäso – a svoje deti sýtil svojou vlastnou krvou. Tento expresívny obraz v mnohom pripomína konanie hlavnej postavy zo štvrtého dielu rozhlasových dramatizácií Hrdinovia, ktorý sme pre vás pripravili. Pozývame vás počúvať spolu s nami!
Pax / Iste každý z nás počul o bohovi Marsovi. V starorímskej mytológii to bol boh vojny. Viete však ako sa volala starorímska bohyňa mieru? Jej meno je Pax. Nie náhodou sme piatemu pokračovaniu cyklu Hrdinovia dali názov práve podľa jej mena pretože v ňom pôjde o mier. Často sa zvykne používať slovné spojenie „bojovať za mier“. Mier však zväčša vzniká práve naopak: tak, že sa nebojuje… Pozývame vás počúvať napínavý príbeh o dramatických udalostiach, pri ktorých bol mier vážne ohrozený a ktoré priviedli ľudstvo takmer k sebazničeniu! (…)
If you enjoyed this post, please consider to leave a comment or subscribe to the feed and get future articles delivered to your feed reader.
.
Komentáře
Zatím nemáte žádné komentáře.
Napište komentář k článku