Rozhlasové rozprávky sú práve také staré ako samotné vysielanie Slovenského rozhlasu. Vtedy sa však nevysielali denne, len párkrát do týždňa. Netrvali presne desať minút, ako je to dnes, bývali aj dlhšie. Dnes by ste niektoré z nich zbytočne hľadali na záznamových pásoch, pretože sa v časoch prvého vysielania rozhlasu „z úst do uší“ večerníčky, rovnako ako správy, čítali a prenášali do éteru naživo. Napríklad večerníčky tety Hany Gregorovej, ktorá bola v štyridsiatych rokoch dramaturgičkou rozhlasových rozprávok. Vyberala z klasickej literatúry, slovenskej i svetovej, prekladala a adaptovala rozprávky Andersena, Lagerlöfovej, písala i vlastné. Tie vyšli aspoň knižne pod názvom Rozprávočky z rádia. Mnohí si iste pamätajú hlasy ďalších dvoch veľkých rozprávkárok – tety Hely Krčméryovej a tety Viery Bálinthovej. Stáli na začiatku modernej éry rozhlasových rozprávok na dobrú noc.
Našťastie, vlani, pri príležitosti 75. výročia vzniku Slovenského rozhlasu sa dramaturgička Beata Panáková podujala pripraviť pre detských poslucháčov zaujímavú retrospektívu vývoja rozhlasovej rozprávky na dobrú noc. Preskúmala archívy a získala rozprávky, ktoré sa na nahrávacích pásoch zachovali.
Pred piatimi rokmi bola v bratislavskom Medzinárodnom dome umenia pre deti Bibiana veľká výstava venovaná práve rozhlasovej rozprávke. Detskí návštevníci mali možnosť spoznať na besedách tvorcov rozhlasových rozprávok, ich interpretov, boli zasvätení do procesu výroby rozhlasovej rozprávky, dokonca mali možnosť zapojiť sa do zaujímavej ankety. Mali vtedy vymyslieť rozhlasovú večerníčkovú postavičku, hrdinu budúceho, nového seriálu Večerníčkov. Spomedzi všetkých nápadov sa vtedy dostal do éteru panáčik Pán Áčik. Dnes je z týchto príbehov z pera Jána Uličianskeho už aj knižka. „Z vtedajších nápadov som si zapamätala postavičku Andanténa. Vymenovala som ju za špecialistku na históriu rozhlasových večerníčkov a rozhodla som sa, že to bude psík-pátrač, ktorý snorí po rozhlasových archívoch, ku každej objavenej rozprávke porozpráva príbeh, a ten sa stal akýmsi darčekovým balením pre znovunájdené staré rozprávky,“ hovorí Beata Panáková. Niektoré z historicky vzácnych rozhlasových rozprávok objavila Andanténa až v cudzine, v centrálnom rozhlasovom archíve v Prahe. Tam našla najstaršie zachované nahrávky, ktoré sú datované rokom 1937. Jednou z najstarších je napríklad rozprávka O troch grošoch a O hlúpej žene.
Vývoj detskej literatúry priniesol aj novú vlnu rozhlasových večerníčkov. Šesťdesiate roky znamenali mohutný nástup nových autorov. Okrem rozprávok Ľubomíra Feldeka či Tomáša Janovica vznikol prvý veľký seriál Osmijankove rozprávky z pera Kristy Bendovej. Osmijanko bol prvou rozhlasovou večerníčkovou seriálovou postavou. Nezabudnuteľne ho interpretoval herec Ctibor Filčík. Popri iných večerníčkoch vysielal rozhlas Osmijankove príbehy pravidelne raz do týždňa po celé roky. „Osmijankove rozprávky vychádzali súčasne aj knižne. Takto sa snažíme spolupracovať s vydavateľstvami dodnes. A čo je zaujímavé, v knižkách Osmijankove rozprávky bolo vždy osem rozprávok, pričom pani Bendová trvala na tom, že každá musí stáť osem korún. V tom čase to naozaj platilo,“ dopĺňa Beata Panáková. Až na začiatku osemdesiatych rokov sa objavila na scéne ďalšia silná rozhlasová postavička – Ententýn, ktorého stvárnil Karol Machata, autorom rozprávok je Daniel Hevier.
Z výskumov počúvanosti rozprávky v rozhlase vyplýva, že je stále obľúbeným a žiadaným rodinným programom. Vždy však závisí od rodičov, či počúvanie rozprávky považujú za užitočnú vec, a či tak ako vedú dieťa k písanému slovu, ku knižkám, učia ho počúvať aj rozhlas. „Naučiť dieťa sústredene počúvať hovorené slovo je veľmi dôležitý krok ku kultivovanosti, k obohacovaniu jeho osobnosti,“ hovorí Beata Panáková. Kým nedeľné predpoludnie v rozhlase patrí rozhlasovej rozprávkovej hre pre poslucháčov od 8 do 10 rokov, večerníčky sú rozhlasovými monologickými rozprávkami určenými oveľa mladším poslucháčom. Majú dieťa upokojiť a utvrdiť v základnej myšlienke: Svet je, alebo by mal byť dobre usporiadaný. A k usporiadanosti patrí aj pravidelnosť večernej rozprávky.
Rozhlasoví rozprávači
V časoch živého vysielania rozprávky „nečítali výlučne herci, ale aj redaktori a ľudia, ktorí nemali špeciálne akademické vzdelanie. No interpretovali ich s obrovským zaujatím a zvláštnym koloritom, ktorý je zaujímavý aj pre dnešných poslucháčov,“ vysvetľuje Beata Panáková. Po rokoch modernizácie a profesionalizácie dnes platí, že ani každý herec nie je rodeným rozprávačom. Vhodného interpreta večernej rozhlasovej rozprávky vyberá režisér, neraz však má svoju predstavu aj autor a už pri písaní rozprávky text vkladá takpovediac „do úst“ konkrétneho herca. „Ondrej Sliacky napríklad vždy túžil mať ako interpreta svojich starodávnych príbehov Gustáva Valacha. Viem si predstaviť, že keď Radek Bachratý písal svoj seriál Opice vo vyťahaných tričkách, zrejme už tiež počul, ako ich číta Zuzana Kronerová. V rozhlasovej fonotéke sú aj rozprávkové nahrávky Jozefa Kronera, Júliusa Pántika, Viery Prechovskej, Ladislava Chudíka, Emílie Vášáryovej, Dušana Jamricha… Vynikajúcim rozprávačom je napríklad Boris Farkaš, ktorému sme zverili spomínaný retrospektívny seriál Andanténiných rozprávok. Spolu s Tomášom Lukáčom, detským interpretom, svojho času bravúrne nahrali aj veľký seriál Macko Puf,“ dopĺňa Beata Panáková.
Dobrú noc po prázdninách
Koncom augusta a začiatkom septembra budú deti zaspávať so seriálom Ľudia a veci v rozprávkovom svete Vítěslava Nezvala a Lucie Párnickej. Adaptovala mikrorozprávky z Nezvalovej knihy Veci, kvety, zvieratká a ľudia pre deti a bude v nich reč o všetkom, čo sa dá nájsť v kuchyni, na povale a na dvore starej mamy. Nasledovať budú rozprávky Jaroslavy Blažkovej pod názvom Mačky vo vreci. Sú venované výročiu časopisu Zornička, v ktorom ich autorka v 60-tych rokoch publikovala. Tieto dobovo voňavé rozprávky si vypočujeme v septembri v rozhlasovej premiére. Prichystané sú aj Rozprávky z kufríkov autorky Libuše Friedovej v interpretácii Karola Machatu.
Súťaž na rozprávku
Rozhlasovým rozprávkam je zasvätený aj festival Zázračný oriešok, ktorého druhý ročník sa pred pár mesiacmi uskutočnil v Piešťanoch. Vzápätí vypísal Slovenský rozhlas súťaž na monologickú rozprávku. Jej uzávierka bude koncom septembra, v decembri vyhlásia výsledky, a to je neklamný znak toho, že rozprávky sa z rozhlasu určite nevytratia. Tie víťazné budeme počuť už na budúci rok. (…)
Lit.: Šaráková, Lucia: Vábivé tajomstvá – E. A. Poe a dlho nevysielané hry. Téma týždňa. In web SRo Rádio Litera, 30. 10. 2022 (článek). – Cit.: Čaká nás tichý čas, v ktorom sa tak viac schúlime do deky, ku sviečke a možno práve k rádiu, aby sme nazreli hlbšie do seba – cez príbehy iných. A azda sa aj povzbudili, prezreli cez to všetko až k nádeji. Deti prežívajú jesenné prázdniny a my sa v rodinách budeme zrejme viac stretávať, počas týchto dušičkových sviatkov a myslieť na svojich predkov, našich blízkych, ktorých príbeh už život dopísal. Rádio Litera v tento čas pamätalo najmä na tých, ktorí majú radi tajomné príbehy z pera E. A. Poea, a tak sme ich ešte obohatili o poviedky S. Andersona, R. Thákura, A. Schnitzlera, Luigiho Pirandella, Pabla de la Torriente Braua, A. Fernandésa – čiže o nádielku amerických, talianskych, maďarských, kubánskych autorov… A môžete sa tešiť aj na dlho nevysielané hry – takými budú hry Rudolfa Brezinu – Katedrála a Samota srdca a rovnako si nenechajte ujsť hru Emila Kočiša Záhadný rýchlik či hru Pavly Kováčovej Deväť a pol (sviečok). Určite poteší aj Poeov Havran v novej interpretácii z roku 2022 a rozprávočka od Hany Gregorovej O zvieratkách v divadle. Je skutočne na čo sa tešiť. (…)
Od utorka pridávame na odľahčenie Rozprávočky z rádia. Táto bude od Hany Gregorovej a volá sa O zvieratkách v divadle. V réžii Rie Paldiovej účinkuje Boris Farkaš, rozprávka je z roku 2001. (…)
Komentáře
Zatím nemáte žádné komentáře.
Napište komentář k článku