Bláznove zápisky (Bláznovy zápisky, 2019)

Přidal: Premek |

Březen 23, 2020

Nikolaj Vasilijevič Gogol. Dramatizace Martina Vannayová. Překlad Viera Marušiaková. Hudební dramaturgie Ludmila Hodulíková. Produkce Ľudmila Sabová a Alena Rumanovská. Režie Táňa Tadlánková. Dramaturg Peter Pavlac. Zvuk Ľubica Olšovská. Hudební improvizace Rudolf Pepucha.
Produkce Ľudmila Sabová.

Osoby a obsazení: úředník Popriščin (Robert Roth).

Natočeno 2019. Premiéra 24. 3. 2020 (SRo Rádio Devín, 20:00 h.). Repríza 27. 3. 2020 (SRo 3 Rádio Devín); 10. 6. 2020 (SRo 2 Rádio Regina), 8. 8. 2020 (SRo 8 Rádio Litera).

Lit.: anonym: Rozhlasová hra: BLÁZNOVE ZÁPISKY. Rozhlasová tvorba. In web SRo Rádio Devín, 16. 3. 2020 (článek). – Cit.. (…) Príbeh klasického gogoľovského hrdinu – úradníka Popriščina, ktorého prácou je orezávanie pier ministra je príbehom, kde práve očami človeka prichádzajúceho o rozum môžeme sledovať absurditu spoločnosti okolo neho. Čím viac sa ponára do svojho šialenstva, tým priezračnejšia je autorova ambícia vypovedať pravdu o dobe. Nie je to však len ponor do dobového kontextu, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Jednoduchý človek plný ideálov, úradník na spodnej priečke spoločenského rebríčku, obyčajný človek, ktorý sa dokáže zamilovať a napokon tlakom reality okolo seba neodolať, nezvládnuť seba, svoj život… stačí sa pozrieť okolo seba, alebo možno aj do zrkadla a uvidíme ho tam tiež. Keď sa spoločnosť dehumanizuje, a človek sa stáva len kolieskom v systéme, v chaose strácajúcich sa obyčajných sociálnych interakcií, psychiatrie sa plnia. Avšak, kto iný, ako „blázon“ je v skutočnosti kompetentný o realite hovoriť holú pravdu?

Silný dramatický potenciál preslávenej novely Nikolaja Vasilijeviča Gogoľa (ktorá najskôr figurovala ako súčasť zbierky Arabesky a neskôr Petrohradských poviedok) spôsobil určite aj to, že sa práve táto novela stala predlohou pre množstvo divadelných spracovaní. Sama osebe je vlastne monológom, čiže skvelým materiálom pre herecký koncert jedného interpreta. V našej rozhlasovej adaptácii (autorka: Martina Vannayová podľa prekladu Viery Marušiakovej) sa tejto výzvy ujal doslova majster práce so štylizovaným slovom – Robert Roth. (…)