Zabil som Petra (Zabil jsem Petra, 1967)

Přidal: retroslovak |

Červenec 29, 2021

Vojislav Kuzmanovič. Rozhlasová hra. Překlad Branislav Choma. Odpovědný redaktor Ján Vdovják, Emil Fillo. Technici Ada Rehorová, Mária Vrancová. Režie Mikuláš Bugár.

Osoby a obsazení: Puba (Oldo Hlaváček), soudce (Viktor Blaho), advokát (Ivan Letko), psychiatr (Štefan Dobrovodský), Zorko (Eduard Bindas), Pavel (Dušan Blaškovič), Milena (Jela Lukešová), Peter (Slavo Drozd), Smiljka (Darina Vašíčková).

Nastudoval Československý rozhlas Bratislava 15. 9. 1967. Premiéra 18. 1. 1968 (36 min).

Lit.: Vdovják, Ján: Zabil som Petra. In Rozhlas 3/1968 (článek) – Cit.: „Zabil som Petra, preto ma súdia, Zabil somo Petra. Bol by som rád, keby sa mi to len snívalo, keby som sa prebudil z tohto nepekného sna, akoby sa nič nestalo. Naozaj by som bol rád, keby sa mi to len snívalo. Kiežby to nebola pravda. To je nemožné…zabil som Petra…“ Takto sa začína rozhlasová hra juhoslovanského dramatika a spisovateľa Vojislava Kuzmanoviča Zabil som Petra. Prešla už mnohými zahraničnými rozhlasovými stanicami a v roku 1965 bola vo Varšave odmenená ako najlepšia zahraničná rozhlasová hra roka vysielaná Poľským rozhlasom. „Sudca: Cítite sa vinným? Puba: Áno. Sudca: Môžete nám vysvetliť, prečo ste to urobili? Puba: Nie. Nemôžem. Sudca: Keď budete hovoriť iba pravdu, pomôžete sebe samému i nám. Puba: Naozaj neviem, prečo som ho zabil. Už z tohto krátkeho úryvku si domyslíte, že hra sa bude odohrávať na súde. Puba nevie sudcom, ani svojmu advokátovi vysvetliť, prečo jedného večera pri priateľskom posedení zabil Petra. Petra, ktorý bol jeho najlepší priateľ, každý deň bol s ním, boli ako rodní bratia. Peter mu požičiaval peniaze, alebo lepšie rečeno, dával mu ich, lebo nikdy sa už s nimi nestretol – Puba mu ich nevracal. Na súdnom proceste začína sa rozvíjať tragédia vzťahu Petra a Puba. Nikto z Petrových priateľov si nevedel vysvetliť jeho vzťah k Pubovi, ktorý bol do istej miery zaháľač, práca mu nevoňala, hoci bol normálne inteligentný, ba v niektorých smeroch jeho vzdelanie bolo napriemerné. Poslucháč dostáva plný obraz charakteru Puba, no ani jeden zo svedkov nevie odpovedať, prečo Puba vystrelil na Petra. Ale ani Puba to nevie. Zabil bez príčiny. Možno zabudol na príčinu. Zabil. Ako podliak. A predsa po kúskoch nás autor vedie k základnej filozofickej koncepcii svojej hry. Veď bez príčiny sa nezabíja. Alebo áno? A čo nedávne udalosti? Fašizmus? Druhá svetová vojna? Niekto ináč myslí ako ja? A ako sa rodia diktátoríci a diktotori? Niekto dostane do ruky zbraň a zrazu vidí, že tí druhí sa ho boja. Cíti sa silným, vládcom. A čo tak skúsiť, ako chutí moc a opájať sa ňou. Potom už máličko stači na potiahnutie spúšte. Vojislav Kuzmanovič na pomderne malej ploche nastoľuje závažné problémy a myšlienky, núti poslucháča rozmýšľať a vytvárať si prístup k príbehu, ktorý počuje. Puba zeniesol Petrovu dobročinnosť, jeho rady, úsluhy? Cítil sa malý, úbohý a bezmocný? Zbraň mu dodala sily?