Tiger Jussuf (Tygr Jussuf, 1967)

Günter Eich. Rozhlasová hra. Překlad Ladislav Obuch. Odpovědný redaktor Michal Príbus. Zvuk Peter Štolc, Jozef Bezák. Režie Mikuláš Bugár.

Osoby a obsazení: Jussuf (Karol Machata), Wiliam (Anton Mrvečka), Anita (Eva Poláková), Richard Matthisson (Juraj Paška), Pavla (Eva Krížiková), Rimböck (Martin Gregor), Otília (Viera Bálinthová), Maximilian (Oldo Hlaváček), Cortes (Karol Skovay).

Nastudoval Československý rozhlas Bratislava 18. 3. 1967. Premiéra 30. 3. 1967 (Bratislava, 20:00 h.; 65 min).

Lit.: Príbus, Michal: Tiger Jussuf. In (Rozhlas 14/1964, roč. 23 (článek). – Cit.: Rozhlasoví odborníci konštatovali, že je to vynikajúca hra, obsahujúca v sebe čosi špecificky rozhlasové. No, keď sa autor rozhodol túto hru prepracovať tak, aby bola zrozumiteľnejšia, porota ju odmietla ako nerozhlasovú verziu. Tiger Jussuf je teda hra vysoko náročná. Vychutnať jej krásu možno iba spontánnym sústredeným počúvaním. Pravda, realizácia tejto hry bola dosť obťažná. Režisér Mikuláš Bugár sa s textom podrobne zaoberal a usiloval sa preniknúť aj do logiky jej motívov a kompozície. Spýtali sme sa ho, aký má názor na toto dielo, ktoré je významným obohatením tohto moderného literárnoumeleckého žánru.

M. Bugár – režisér hry: Človeka je veľmi ťažko určiť, napr. z čoho sa skladá, čo v sebe vlastne obsahuje, či je dobrý alebo zlý. Je možná iba čiastočná identifikácia v určitých situáciách. Z toho zrejme vychádzal Eich pri písaní Tigra Jussufa. V každom človeku je kus tigra, šelmy, čo sa neprejavuje navonok, ale stále je to v ňom. Sú však situácie, kde sa práve táto tigria zložka človeka dostáva na povrch. K nejasnosti textu pre nášho poslucháča pravdepodobne prispejú aj niektoré zemepisné pojmy, ktoré autor zrejme použil preto, aby naznačil širšiu platnosť témy pre nemeckú verejnosť, myslím napr. na Lorelei, Säckingen..

Dramaturg: Mene známe reálie v preložených textoch vždy prinášajú určitú nejasnosť. No Lorelei – vysoká skala nad Rýnom s ospievanou rozprávkovou krásavicou je dosť známa. Melódia Trubač zo Säckingenu sa údajne spieva na rozlúčku. Tieto a niekoľko ďalších názvov nemajú však podstatný význam a treba ich chápať viac ako stavebné prvky pre zvukovú kompozíciu hry.

If you enjoyed this post, please consider to leave a comment or subscribe to the feed and get future articles delivered to your feed reader.

.
Komentáře

Zatím nemáte žádné komentáře.

Napište komentář k článku

(povinné)

(povinné)