Hra o šťastí (Hra o štěstí, 1965)

Přidal: retroslovak |

Listopad 26, 2021

Juraj Sever. Rozhlasová hra. Odpovědný redaktor Ján Vdovják. Zvuk Štefan Buček, Dušan Koma. Režie Juraj Haľama.

Osoby a obsazení: Matúš Roch (Andrej Vandlík), Jela (Sylvia Letková), Zora (Katarína Vrzalová), Darina (Marica Janušová).

Nastudoval Československý rozhlas Bratislava 23. 6. 1965. Premiéra 5. 8. 1965 (Bratislava, 20:00 h.; 60 min).

Lit.: Vdovják, Ján: Hra o šťastí. In Rozhlas a televízia, 32/1965, roč. 21, str. 7 (článek). – Cit.: „Vieš, prečo som neostal malým človekom? Lebo som mal šťastie. Vyštudoval som, pracoval, mal úspech a nikto nezbadal, aký som v skutočnosti malý. – Len, či to bolo šťastie?!“ – hovorí na začiatku rozhlasovej hry Juraja Severa HRA O ŠŤASTÍ univerzitný docent, hlavná postava hry, Matúš Roch. Má rád rovné čiary, pretože pekné veci sú vždy hladké. Ale predsa jedného večera tieto rovné čiary prestanú byť rovnými, veci prestanú mať hladký a jemný povrch. Treba sa zamyslieť nad doterajším prežitým životom a konfrontovať seba, svoj život, vzťah k okolitému svetu. Aj keď je to čudné, človek musí pre niečo žiť… alebo pre niekoho.

To sú základné myšlienky rozhlasovej hry. Je to v podstate diskusia na tému „čo je šťastie“. Nad tým sa zamýšľa päťdesiatnik Matúš Roch, úspešný univerzitný docent, ktorý po všetkom túžil a všetko chcel mať. A snažil sa každú vec pretvoriť podľa svojho a hneď. Jeho dcéra Darina, sedemnásťročné dievča, si zrazu uvedomí, že žila v akomsi skleníku – všetko mala, čo sa jej len zažiadalo, všetko podľa vopred vypočítaných rovných čiar, ale jej osoba, jej city, jej vnútorný svet sa strácal v tieni otca, ktorému verila a dôverovala. A tu nastane situácia, keď jej na obyčajnú otázku, čo je šťastie, nikto nevie dať odpoveď. Matka sa stará len o jedlo, šaty, otec má svoje problémy na pracovisku. A o vnútorný svet a citové problémy Dariny sa nikto nezaujíma. To zdanlivé šťastie, v ktorom rodina žila, je len konvencia, možno pretvárka, zisťuje zrazu Darina. Niečo sa v nej búri, žiada pomoc, vysvetlenie, odpoveď. Keď to všetko nedostáva, vzbúri sa a vykoná čin, za ktorý sa možno raz bude hanbiť, pretože ho urobila v prvom hnutí mysle. Inakšie však svoj protest nevedela vyjadriť.

A vtedy Matúš Roch vidí, že sa mu život čudne rúti. Vyše dvadsať rokov práce a zdanlivého úspechu zhorelo za jedinú noc ako papier. A sám seba sa pýta – čo budeme robiť? Zisťuje, že jeden život možno dva razy prežiť za jednu noc, ktorá je často viac ako nekonečné roky. No nemožno žiť len preto, aby sme žili a nepoznali zmysel toho všetkého. Táto duševná sebatrýzeň je taká neúprosná, že Matúš Roch chce, aby v jeho živote nastala prestávka ako v divadle po dejstve hry. Čo je však možné v divadle, v živote sa nestáva. V živote sa nedá cez prestávku odpočinúť, lebo tento nemá prestávky, hoci si to často tak naivne myslíme a želáme.