1984 (2021)

Přidal: Premek |

Prosinec 12, 2021

George Orwell. Dramatizace známého antiutopistického románu. Překlad Juraj Vojtek. Scénář Ján Mikuš. Klavírní doprovod Markus Urbas. Sbormistryně Angela Vargicová a Lenka Kusendová-Maciková. Hudba Matúš Wiedermann. Dramaturgie Michaela Materáková. Mistr zvuku Dušan Kozák. Režie Ján Mikuš.

Osoby a obsazení: Winston Smith (Peter Kadlečík), ona (Jana Kovalčíková), O´Brien (Vladimír Šlepec), Syme (Juraj Hrčka), Parson (Richard Stanke), stařec / hlas z megafonu (František Kovár), stařena (Ida Rapaičová), matka (Andrea Montes Tapiová), 1. dívka (Melánia Jakabovičová), dívka (Gréta Luprichová), chlapci (Erik Koníček a Alex Koníček) a děti ze ZUŠ Ľudovíta Rajtera: Eva Bondarenková, Ema Bulíková, Matúš Gavalda, Marianna Minčičová, Tamara Mrkývková, František Rákoczy, Ella Savasheri a Oliver Štolc, sbormistryně Angela Vargicová a Lenka Kusendová-Maciková.

Natočeno 2021. Premiéra 14. 12. 2021 (SRo Rádio Devín, 20:00 h.; 61 min.). Repríza 17. 12. 2021 (SRo Rádio Devín, 21:00 h.); 28. 12. 2021 – 2. 1. 2022 (SRo 8 Rádio Litera).

Česká premiéra 4. 9. 2022 (ČRo 3 Vltava, 15:00 h.) v cyklu Vltavské speciály u příležitosti 50. výročí zahájení vysílání stanice Devín.

Lit.: anonym: Rozhlasová hra: George Orwell / 1984. Rozhlasová tvorba. In web SRo Rádio Devín, 12. 12. 2021 (článek). – Cit.: Hoci bol svetoznámy britský autor Eric Arthur Blair, pôsobiaci pod literárnym pseudonymom George Orwell (1903-1950), literárne činný už od 30-tych rokov minulého storočia, v literárnom svete skutočne zažiaril až po skončení 2. svetovej vojny románom Zvieracia farma. Ten sa okamžite po vyjdení stal takým hitom, že z dôvodov povojnového nedostatku papiera nebolo možné obrovský záujem oň dlhú dobu uspokojiť. Jeho posledný román 1984, ktorý poslucháčom ponúkame v adaptácii a réžii Jána Mikuša, vyšiel sedem mesiacov pred jeho smrťou a nie je o nič menej kultový. Obsahuje neologizmy a pojmy, ktoré sa stali neodmysliteľnou súčasťou, nielen anglofónneho, kultúrneho kontextu a termíny ako Big Brother (Veľký brat) či Room 101 (miestnosť číslo 101) vošli do dejín pop-kultúry.

Autor situuje svoj antidystopický román do roku 1984, skoncipoval teda svoju hrozivú víziu monštruóznej totalitnej spoločnosti ako čosi, čo ešte môže zažiť i on sám, no celkom iste zažije nasledujúca generácia (hlavnému protagonistovi Winstonovi Smithovi prisúdil v diele rovnaký vek, aký by mal v tej dobe jeho vlastný syn). Zrejme aj táto reálnosť a blízkosť hrozby, spolu s majstrovským literárnym spracovaním témy, je jedným z dôvodov, prečo práve Orwellov román zasvietil v rade tematicky podobne ladených próz a neprestával fascinovať čitateľov nielen v období studenej vojny, ale aj po jej skončení a relatívnom vyprchaní jej príbehovej naliehavosti.

Vo svojom rozhlasovom spracovaní románu sa Ján Mikuš, inšpirovaný príbehom knihy, ktorá bola pre čitateľov svojej doby šokujúcim, no i emocionálne a esteticky silným zážitkom, rozhodol pre odvážne spracovanie, ktoré v maximálnej možnej miere využije rozhlasové prostriedky na vytvorenie „krutého audio-zážitku“. V spolupráci s majstrom zvuku Dušanom Kozákom a skladateľom Matúšom Wiedermannom zasadil Orwellov príbeh posledného človeka (Orwellov pôvodný titul románu bol Posledný človek v Európe) do zvukovo-hlasovo-hudobnej kompozície sveta, ktorý zachvátilo šialenstvo. Winston Smith, posledný jedinec schopný kritického myslenia a pozitívnych ľudských emócií sa vyčleňuje z davu zotročeného totalitným režimom, sužovaný neustálymi pochybnosťami indivídua vyvrhnutého zo stáda, v neľudskom svete, ktorý akýkoľvek pokus vzoprieť sa, kruto potrestá.

Orwell do diela 1984 premietal sociálno-politické skúsenosti Európy prvej polovice 20. storočia aj aktuálnu dobovú politickú situáciu a vnímal krehkú rovnováhu demokracie, ktorá sa môže kedykoľvek poľahky vychýliť jedným či druhým smerom a zrútiť sa ako domček z karát pod tyranským režimom moci a kontroly, ktorý popiera základné ľudské práva. Už v dobe jeho vzniku si román privlastňovali či dezinterpretovali tí, voči ktorým smeruje jeho posolstvo – predstavitelia krajnej pravice i ľavice – a nie je tomu inak ani dnes, kedy sa citátmi z knihy s obľubou oháňajú príslušníci rôznych extrémnych skupín. Dosaďme si za systém, ktorý špehuje každý náš pohyb a každú našu myšlienku sociálne siete, za dve minúty nenávisti reťaz komentov, ktorá strháva anonymný dav k bezprecedentnému hejtu, zatiaľ čo neustále popieranie faktov, prekrúcanie a deformovanie skutočnosti, či vytváranie alternatívnej reality, ktoré je jedným z ústredných motívov diela, sa stáva desivým fenoménom našej doby. (…)

Lit.: Fleyberková, Klára: 1972 – rok, kdy začala vysílat Vltava i Devín. Společné výročí slavíme i slovenskou dramatizací Orwellova 1984. In web ČRo 3 Vltava, 4. září 2022 (článek). – Cit.: V den, kdy se z českého éteru poprvé rozezněla stanice Vltava, ten slovenský zaplnila sesterská kulturní stanice. Rádio Devín je v tamním vysílacím prostoru dodnes respektovanou službou uměnímilovným posluchačům. Tak jako Vltava nabízí kromě kulturních informací, publicistiky a hudby také slovesnou a dramatickou tvorbu. Na oslavu 50 let naší společné existence proto vybíráme jednu z nedávných slovenských premiér – nové zpracování románu 1984 George Orwella. (…)

Ačkoli byl světoznámý britský autor Eric Arthur Blair, působící pod pseudonymem George Orwell (1903–1950), činný už od 30. let minulého století, v literárním světě zazářil až po skončení 2. světové války románem Farma zvířat. Ten se okamžitě po vydání stal takovým hitem, že dlouhou dobu – vzhledem k poválečnému nedostatku papíru – vůbec nebylo možné obrovský zájem uspokojit.

Jeho poslední román 1984 vyšel sedm měsíců před jeho smrtí a není o nic méně kultovní. Obsahuje neologismy a pojmy, které se staly neodmyslitelnou součástí nejen anglofonního kulturního kontextu. Termíny jako Big Brother (Velký bratr) nebo Room 101 (místnost 101) vstoupily do dějin popkultury.

Krutý audio-zážitek

Ve svém rozhlasovém zpracování románu se dramatizátor a režisér Ján Mikuš (mimochodem narozený v klíčovém roce 1984) rozhodl pro odvážné řešení, které maximálně využívá zvukové prostředky. Vytvořil tak „krutý audio-zážitek“. Ve spolupráci s mistrem zvuku Dušanem Kozákem a skladatelem Matúšem Wiedermannem zasadil Orwellův příběh posledního člověka do zvukovo-hlasovo-hudební kompozice světa, který zachvátilo šílenství. Winston Smith, poslední jedinec schopný kritického myšlení a pozitivních lidských emocí, se vyčleňuje z davu zotročeného totalitním režimem, sužovaný neustálými pochybnostmi individua vytrženého ze stáda, v nelidském světě, který krutě trestá jakýkoli pokus se vzepřít.

Slovenská inscenaci ze sklonku minulého roku i její knižní předobraz má tak výrazně nadčasovou rovinu.