Svrčkovia a mravci hudby (Cvrčkové a mravenci hudby, 2020)

Přidal: Premek |

Březen 27, 2020

Daniel Salontay. Glosa.

Natočeno 2020. Premiéra 26. 3. 2020 (SRo Rádio Devín).

Lit.: anonym: Glosu týždňa píše Daniel Salontay: Svrčkovia a mravci hudby. Reflexia a kritika. In web SRo Rádio Devín, 26. 3. 2020

Osem autorov sa v tomto roku delí o svoje myšlienky a úvahy o umení i živote s vami – našimi poslucháčmi. Už ste počuli siedmich, dnes sa k nim pridá hudobník, Daniel Salontay. Svoju glosu nazval: Svrčkovia a mravci hudby.

Svrčkovia a mravci hudby

Moja prvá glosa týždňa pripadla na týždeň ktorom sa, predpokladám že nielen mne, začína meniť pohľad na svet, prácu a spôsob fungovania.

Keď som sa ako vyštudovaný matematik milujúci hudbu rozhodol pred vyše dvadsiatimi rokmi zmeniť profesiu, presnejšie povedané nasmerovať všetky sily jedným smerom, musel som sa vzdať v prvom rade systematického prístupu k životu a prijať svet umenia, v ktorom kraľuje inšpirácia a otvorenosť voči prítomnému okamihu. Hneď na letisku vo Viedni sa mi vtedy rozsypal vejár prestupných leteniek do Ameriky a mojich ilúzií o usporiadanosti a predvídateľnosti sveta.

V tom momente som si po prvýkrát spomenul na leporelo z detstva: Svrček a mravce autorskej dvojice Vojtěch Kubašta a Jiří Zdeněk Novák. Legendárna knižka ktorá je pre mňa metaforou rozhodovania medzi hlavou a srdcom.

Je jar, svrček od rána usilovne hrá na husličky, je to jeho prirodzenosť, pre ktorú bol stvorený. Celý hmyzí svet sa teší a tancuje, len mravce usilovne pracujú, prenášajú zásoby a kukly, kŕmia kráľovnú a mladé, budujú a v zaneprázdnení sa ani nestíhajú venovať bezstarostnému vyhrávaniu svrčka – povážte že hrá bez nôt! Len si v behu popod nos poznamenajú niečo v duchu „veď v zime sa ukáže“ a bežia ďalej. Tento moment u mňa už vtedy v detstve vzbudil zlú predtuchu a túžil som, aby sme sa s otcom čo najrýchlejšie dočítali k šťastnému koncu. Lebo v tom veku sa všetky príbehy končia šťastne a vďaka nim si nesieme do života nádej, rojčenie a odvahu skočiť do neznáma. A presne – na ďalšej stránke prišla zima a dráma, a na ďalšej už v poslednej chvíli mravčekovia zachraňujú mrznúceho muzikanta a on im potom celú zimu hrá a hrá a všetci sú šťastní, svet je v poriadku.

Ameriku som prežil aj so zimou, vrátil som sa, a ako novopečený hudobník s doktorátom z matematiky som sa naučil žiť do istej miery podľa svrčka (radosť z hudby) a do istej miery podľa mravcov (matematika totiž nepustí a koncerty a celý kolotoč, ktorý sprevádza zázrak hudby si vyžaduje výraznú dávku plánovania a racionálneho uvažovania). Pred týždňom – dvoma sa u nás na terase zobudili mravce a objavil sa aj prvý svrček a tá knižka mi opäť prebleskla hlavou. V súvislosti s všeobecne známym dôvodom sa začali diať veci, ktoré ukázali, že umelci a konkrétne hudobníci sú tým povestným najzraniteľnejším kanárikom v bani, alebo aj svrčkom, ktorý signalizuje vopred, čo sa môže diať v globálnom meradle. V priebehu dvoch dní boli zrušené koncerty a s nimi prišlo o prácu nielen množstvo hudobníkov vrátane mňa, ale aj ďalších profesií na to naviazaných. Čo sa od hudobníkov môžeme naučiť, je práve otvorenosť prítomnému okamihu. Hudba a čas sa nedajú oddeliť, hudba sa deje v prítomnom okamihu pre tvorcu, interpreta aj poslucháča. V čase pochybností si stačí opakovane klásť otázku: „A teraz“?
Pochybujem či som sa rozhodol správne medzi hudbou a matematikou. A teraz?
Bojím sa a neviem čo bude ďalej. A teraz?

A teraz idem zavolať Vladimírovi Godárovi a zistiť, kde si môžem vypočuť jeho úžasnú skladbu Via Lucis (Cesta svetla), ktorú som včera započul v relácii Musica slovaca v Rádiu Devín. Lepší soundtrack ku hľadaniu cesty ďalej si neviem predstaviť.