Dušan Kužel (1940)

Přidal: Přemek |

Březen 19, 2014

Narodil sa 7. 9. 1940 v Martine, zomrel 18. 12. 1985 v Bratislave. Otec Vladislav Kužel bol účastníkom príprav SNP, čo v päťdesiatych rokoch znamenalo diskrimináciu celej rodiny. Táto skutočnosť mala vplyv na Kuželovo detstvo, školu, vysokoškolské štúdium aj neskoršie uplatnenie. Počas štúdia na Filozofickej fakulte UK začal pracovať ako redaktor v Mladej tvorbe. Redaktorskú prácu neskôr vykonával vo vydavateľstvách Smena, Slovenský spisovateľ, v časopisoch Kultúrny život a Film a divadlo. Hoci sa etabloval najmä ako prozaik, tvorca románu a poviedok, jeho dielo je pestré a nemenej prínosné aj na poli dramatickom a básnickom. Okrem toho z češtiny preložil román Vladislava Vančuru Konec starých časů (1979).

Rozhlas a televízia

Autor od druhej polovice sedemdesiatych rokov spolupracoval s rozhlasom a televíziou. Jeho pôvodné dramatické texty sa orientovali na dospievajúcu mládež, boli to zväčša situačné komédie zo súčasnosti, kde vystupujú mladí hrdinovia v prostredí školy, výletu a pod (Sladké bezvládie, Nebehaj stále za mnou a iné.)
Hra Vykoľajenie je variantom fabuly románu Lampa, kým kľúčová epizóda v románe má pre jedného z hlavných protagonistov – Martina tragický záver, v hre ho necháva prežiť a konflikt rieši harmonicky. Rozhlasová hra Brzdná dráha sa prebratím do repertoáru BBC rozšírila do Európy.

Rozhlasové hry

1977 Brzdná dráha (holandsky 1980)
1979 Vykoľajenie
1979 Nebehaj stále za mnou
1984 Ale veď ja mám pravdu

Poézia

Básnická tvorba Dušana Kužela je sporadická, menšia časť vyšla časopisecky, ostatné básne ostali v rukopise. Angažovanie proti okupácii v auguste 1968 vyslovil na siedmy deň v Kultúrnom živote v básni Sonet pre Danku zastrelenú 21.VII. 1968.

Próza

Debutová zbierka poviedok Vráti sa niekto iný (1964) získala Cenu Ivana Kraska za najlepšiu prvotinu. Dospievajúci hrdinovia deziluzívne odkrývajú vidinu pôvabností detského vidieckeho sveta, čím sa ich emotívny svet dostáva do prvej životnej nerovnováhy. Tri poviedky – „malé mýty o hľadaní a nenachádzaní“ v knihe Mimobežky sú situované do vojenského prostredia (zbierka vyšla vo vydavateľstve Naše vojsko v Prahe v roku 1967). Tematizuje tu milenecké vzťahy, ktorých beznádejné vyústenia a stroskotania ukazuje ako mimobežnosť citov, smerovaní a očakávaní toho druhého. Prekrývanie a striedanie výpovedí oboch milencov stupňuje obraz mimobežnosti ich osudov a dovoľuje vidieť príbeh striedavo optikou oboch postáv. Tretia Kuželova poviedková kniha Útek z neba zahŕňa poviedky, ktoré spája výrazné inšpirácie vedeckou fantastikou (1969). Tieto motívy sú však iba prostriedkom, kulisou, v popredí ktorej sa odohrávajú medziľudské konflikty.

Román Lampa

Jediný Kuželov román Lampa je osobitým dielom, v ktorom kulminovali autorove prozaické osobitosti i jeho náhľady na literatúru, ktorú vnímal ako vysporadúvanie sa a hľadanie životnej autenticity. Povrchová komika výpovede ukrýva i odhaľuje vážnejšie, až tragické motívy, osobitá zmes spôsobuje, že výsledný tvar je najbližší ku groteske. Román, ktorý začal písať začiatkom sedemdesiatych rokov, upravuje a prepisuje v posledných rokoch života. Po dvojročnom boji podľahol koncom roka 1985 zhubnej chorobe. Román mohol vyjsť až v roku 1991, o rok neskôr mu bola in memoriam udelená Cena Asociácie slovenských spisovateľov. V roku 2003 vydal Slovenský Tatran dvojzväzkové Dielo Dušana Kužela vo výbere Zory Pruškovej s úvodom Petra Zajaca.

Zdroj:

Lit.: Ferusová, Zuzana: Dušan Kužel. In web ILiteratura, 14. 2. 2005 (biografické heslo).