Studenti píší recenze IV. – Švédský stůl

Přidal: Přemek |

Srpen 3, 2010

Panáček v říši mluveného slova rád poskytuje prostor studentům rozhlasové a televizní dramaturgie a scénáristiky JAMU Brno, aby tříbili a vyjadřovali své názory na rozhlasovou tvorbu. Dnes opět představuje svůj náhled Bianka Dingová.

David Drábek: Švédský stůl (2003)

Pred pár dňami sa mi do uší dostal rozhlasový počin Daniela Drábka, ktorého scenáru sa režijne ujal Michal Bureš v olomouckom rozhlase. Táto rozhlasová hra sa pýši rokom výroby 2003 a musím uznať, že tých pár rokov, aj keď nehybného dozrievania v poslucháčovi neustále dokážu vyčarovať lahodnú chuť. Svoje uši a po umení bažiacu dušu treba pripraviť na rôznorodú postmodernú kalorickú nádielku, v ktorej sa miešajú svety potravín, obrov a ľudí. Nebojte sa, tráviace problémy vás nečakajú!

Dej hry sa odohráva na firemnom večierku obrov, ktorí sa vyznačujú nekonečným apetítom do jedla a života, v ktorom sa z plných stolov zhŕňajú materiálne bohatstvá a spoločenské postup(k)y. Svet obrov sa strieda s originálnym svetom potravín a ingrediencií, ktoré ožívajú na strieborných táckach večierka a spoločne vedú boj o prežitie – nedostať sa pod zuby obrov. Myslím si, že oživiť, napr. rumovú špičku alebo misku krekrov bolo originálnym nápadom, ktorý sa len tak nepočuje.

Na prvé počutie by sa mohlo zdať, že autorovi v hre išlo len o vybláznenie a vybitie si spomienok na svoje idylické rozprávkové detstvo. Áno, Švédsky stul možno považovať za určitý druh rozprávky, no patriacej predovšetkým svetu dospelých, v ktorom možno nájsť paralely a metafory na reálny svet plnoletých, v ktorom fungujú rôzne, mnohokrát nie príliš úsmevné vzorce.

Ten hlavný, ktorý z plného stolu dobrôt rozvoniava najviac, je po dlhé generácie známy – veľké ryby plávajúce na súši požierajú tie menšie. V tomto rozhlasovom potravovom reťazci nejde však o ryby, aj keď jeden zatrpknutý cynický losos by sa v nej našiel, ale o veľkých obrov a krehké potraviny, ktoré poukazujú na neustále sa rozrastajúcu priepasť medzi bohatými nenažranými členmi spoločnosti a jednoduchým človekom, ktorý síce pociťuje materiálne nedostatky, ale na rozdiel od obrov dokáže citlivo poduškou prstu hladiť čokoládu rumovej špičky a prežívať tie pravé životné hodnoty.

Keďže ide o tragédiu v troch dejstvách nečakajte, že stoly sa budú na konci prehýbať pod chutnými dobrotami. No nečakajte ani po tvári stekajúce slzy. Autor sa snaží atmosféru odľahčiť kúskami jemného vtipu a jemne sa v uchu rozpúšťajú aj herecké výkony, najmä predstaviteľ rytiera z Vekova, Olivic, Salamovic – Filip Čapka sa ujal svojej role bravúrne, s citom, za ktorú bol právom nominovaný na cenu Neviditeľného herca. Jediné, z čoho sa mne mikrochvíľkami trocha zdvíhal žalúdok bola hudba, ktorá sa snažila dohovárať nevypovedané a spájať prílišným pátosom, ale aj to všetko sa v tomto prípade dá rozžuť.

Tak dobrú chuť prajem! Len pozor koho/čo sa snažíme skonzumovať.

Názory a komentáře