Rozhlasová kronika 1/10 (2016)

Přidal: Premek |

Leden 21, 2017

Peter Turčík. Relace k 90. výročí vzniku Slovenského rozhlasu. Mistři zvuku Stanislav Kaclík, Andrej Klimits, Táňa Horváthová, Rudolf Fritzman, Peter Pištek, Dušan Kozák. Hudební dramaturgie Eva Kederová. Redakce Peter Turčík.

Hovoří rozhlasový historik Vladimír Draxler (1-6), ředitel Slovenského rozhlasu 1990-1994 prof. Vladimír Štefko (7), Jaroslav Rezník ml. (8), ředitelka Slovenského rozhlasu 2006-2011 a současná ředitelka RTVS Miroslava Zemková (9), Vincent Štofaník (10) a Peter Turčík. Ukázky čte Alfréd Swan (5, 6).

Natočeno 2016 (10 x 60 min.). Premiéra 2. 10. – 4. 12. 2016 (SRo 3 Rádio Devín).

Díly: 1. Rozhlas na Slovensku 1918-1935. Premiéra 2. 10. 2017. – 2. Rozhlas na Slovensku 1935-1945. Premiéra 9. 10. 2017. – 3. Rozhlas na Slovensku 1945-1956. Premiéra 16. 10. 2017. – 4. Rozhlas na Slovensku 1957-1967. Premiéra 23. 10. 2017. – 5. Rozhlas na Slovensku 1968-1978. Premiéra 30. 10. 2017. – Premiéra 2. 10. 2017. – 6. Rozhlas na Slovensku 1979-1989. Premiéra 6. 11. 2017. – 7. Rozhlas na Slovensku 1990-1994 (Vladimír Štefko). Premiéra 13. 11. 2017. – 8. Rozhlas na Slovensku 1997-2005 (Jaroslav Rezník). Premiéra 20. 11. 2017. – 9. Rozhlas na Slovensku 2006-2012 (Miloslava Zemková). Premiéra 27. 11. 2017. – 10. Rozhlas na Slovensku 2012-2016 (Vincent Štofaník). Premiéra 4. 12. 2017.

Lit.: anonym: Rozhlasová kronika. In web RTVS, b. d. (říjen 2016). – Cit.: Cestu k rozhlasu ako ho poznáme v súčasnosti pripravili vynálezy a objavy ešte z 19.storočia. Či už to boli výskumy a praktické využitie elektrického a magnetického poľa, vynález telegrafu, zdôvodnenie existencie elektromagnetických vĺn, patentovanie telegrafu, telefónu, mikrofónu, gramofónu, prvých bezdrôtových vysielačov a prijímačov a samozrejme reproduktoru.

V Uhorsku vznikla roku 1893 podnikateľská spoločnosť Telefónhírmondó, ktorá abonentom hromadne po telefonických linkách poskytovala správy a neskôr prenosy operných predstavení.

Po prvej svetovej vojne však prevládol bezdrôtový rádiový prenos slova a hudby na diaľku. Rádiofónia tak postupne nahradila rádiotelegrafiu aj v novovzniknutom Československu, a tak vôbec prvé rozhlasové pravidelné vysielanie začalo 18.mája 1923 večer o štvrť na deväť zo skautského stanu na letisku v Kbeloch pri Prahe.

No a s termínom „rozhlas“ sa stretávame po prvýkrát v novinovom článku J.D.Richarda, vlastným menom Richard Durdil a to v Národných listov 21.mája 1924. Termíny „rozhlas“ respektíve „rádio“ odvtedy v Československu postupne nahradili dovtedy používané názvy – rádiofónia – či anglické – broadcasting.

V deviatich pokračovaniach Rozhlasovej kroniky sa pokúsime priblížiť 90 – ročnú históriu pravidelného rozhlasového vysielania na Slovensku, ktoré začalo 2.októbra 1926 z Bratislavy.

Pripomenieme si aj tie najdôležitejšie osobnosti, ktoré sa podieľali na technickom a programovom rozvoji rozhlasu u nás.

Sprievodcom po dejinách rozhlasového vysielania bude dlhoročný pracovník Československého respektíve Slovenského rozhlasu a znalec jeho histórie Vladimír Draxler. Spolu s ním vám ničím nerušené počúvanie želá Peter Turčík.

Prvý až štvrtý diel bude o histórii rozhlasu na Slovensku od roku 1923 po rok 1992, ďalšie štyri diely budú rozhovory s bývalými riaditeľmi: Viliamom Rothom, Vladimírom Štefkom, Jaroslavom Rezníkom a bývalým šéfdramatugom Devínu a bývalým riaditeľom STV Milanom Materákom. Títo budú hovoriť o tom období, kedy šéfovali. No a posledný diel bude so súčasným programovým riaditeľom SRo V.Štofaníkom – v ňom sa budeme venovať budúcnosti rozhlasu.

1. časť – Rozhlas na Slovensku 1918-1935
Cestu k rozhlasu ako ho poznáme v súčasnosti pripravili vynálezy a objavy ešte z 19.storočia. Či už to boli výskumy a praktické využitie elektrického a magnetického poľa, vynález telegrafu, zdôvodnenie existencie elektromagnetických vĺn, patentovanie telegrafu, telefónu, mikrofónu, gramofónu, prvých bezdrôtových vysielačov a prijímačov a samozrejme reproduktoru.
V Uhorsku vznikla roku 1893 podnikateľská spoločnosť Telefónhírmondó, ktorá abonentom hromadne po telefonických linkách poskytovala správy a neskôr prenosy operných predstavení.
Po prvej svetovej vojne však prevládol bezdrôtový rádiový prenos slova a hudby na diaľku. Rádiofónia tak postupne nahradila rádiotelegrafiu aj v novovzniknutom Československu, a tak vôbec prvé rozhlasové pravidelné vysielanie začalo 18.mája 1923 večer o štvrť na deväť zo skautského stanu na letisku v Kbeloch pri Prahe.
No a s termínom „rozhlas“ sa stretávame po prvýkrát v novinovom článku J.D.Richarda, vlastným menom Richard Durdil a to v Národných listov 21.mája 1924. Termíny „rozhlas“ respektíve „rádio“ odvtedy v Československu postupne nahradili dovtedy používané názvy – rádiofónia – či anglické – broadcasting.
V nasledujúcich deviatich pokračovaniach Rozhlasovej kroniky sa pokúsime priblížiť 90 – ročnú históriu pravidelného rozhlasového vysielania na Slovensku, ktoré začalo 2.októbra 1926 z Bratislavy. Pripomenieme si aj tie najdôležitejšie osobnosti, ktoré sa podieľali na technickom a programovom rozvoji rozhlasu u nás.
Sprievodcom po dejinách rozhlasového vysielania bude dlhoročný pracovník Československého respektíve Slovenského rozhlasu a znalec jeho histórie Vladimír Draxler.

2. časť – Rozhlas na Slovensku 1935-1945
V dvadsiatych rokoch minulého storočia vďaka technickému pokroku prežíva rozhlasové vysielanie obrovský rozmach nielen v Spojených štátoch amerických. Tie boli vtedy lídrom v počte rozhlasových staníc a už v roku 1923 malo rádioprijímač dva milióny amerických domácností.
Podobne rozhlasové vysielanie napreduje aj v Európe, nevynímajúc z toho aj Československo. Z Prahy začalo pravidelné vysielanie v máji 1923 a z Bratislavy v auguste 1926. Ani nie o rok neskôr začína sa s plnohodnotným vysielaním z Košíc. Začiatkom tridsiatych rokov v Bratislave, Košiciach i v Prahe sú už v prevádzke špeciálne budovy postavené výlučne pre výrobu rozhlasových programov.
V druhom pokračovaní Rozhlasovej kroniky budeme hovoriť o histórii a rozvoji rozhlasového vysielania na Slovensku od polovice tridsiatych rokov do roku 1945.

3. časť – Rozhlas na Slovensku 1945-1956
Tretie pokračovanie rozhlasovej kroniky bude o období od skončenia druhej svetovej vojny až po začiatok televízneho vysielania na Slovensku v roku 1956. Najprv sa však trochu vrátime do vojnového obdobia a pripomenieme si programovú skladu vtedajšieho vysielania.

4. časť – Rozhlas na Slovensku 1957-1967
Po tom, čo komunisti prevzali absolútnu moc v Československu, v rozhlasovom vysielaní sa nepripúšťali akékoľvek kritické informácie o situácie doma a v komunistickom bloku, ale referovanie o dianí na Západe bolo najmä o nedostatkoch kapitalizmu. Všetko, čo pochádzalo zo Sovietskeho zväzu bolo nekriticky protežované, západné umenie nemalo šancu sa presadiť. Prísna cenzúra kontrolovala v rozhlase všetky programy, živé vysielanie či pôvodná dramatická tvorba nemali šancu. Až určitá liberalizácia koncom 50-tych rokov minulého storočia prináša zmeny v programovej štruktúre.

5. časť – Rozhlas na Slovensku 1968-1978
Záver 60-tych rokov zásadným spôsobom na dve dekády ovplyvnil existenciu a produkciu Slovenského rozhlasu. Týmto predelom bol rok 1968, okupácia Československa vojskami Varšavskej zmluvy, následný návrat k praktikám neostalinistickej totalitnej politiky. Avšak naozaj svetlým bodom v začínajúcej temnote tzv. normalizácie bolo správanie vtedajšieho vedenia rozhlasu, ktorého riaditeľom bol Andrej Sarvaš, a stoviek redaktorov, technikov, zvukových majstrov ale aj mnohých umelcov na konci augusta 1968.

6. časť – Rozhlas na Slovensku 1979-1989
V piatej, minulej, kapitolke z dejín rozhlasového vysielania na Slovensku sme sa pomerne detailne venovali dôležitým momentom rozhlasového vysielania od roku 1968 až po záver 70-tych rokov. V nasledujúcej hodine sa pokúsime priblížiť ďalšie dôležité udalosti a osobnosti z histórie Slovenského rozhlasu až do pádu komunistického režimu.

7. časť – Rozhlas na Slovensku 1990-1994 (Vladimír Štefko)
Koniec komunistického režimu v Československu na prelome rokov1989 a 1990 mal samozrejme aj dopady na obsah vysielania Československého rozhlasu. Veľmi krátko, ani nie mesiac bol prvým ponovembrovým riaditeľom rozhlasu na Slovensku novinár, dlhoročný rozhlasový redaktor Viliam Roth. Už v polovici januára 1990 však nastúpil na tento post skúsený žurnalista, televízny dramaturg, divadelný publicista a kritik Vladimír Štefko. Na čele rozhlasu bol v asi najhektickejších časoch od konca 2.svetovej vojny – v priebehu štyroch rokov sa udiali zásadné politické zmeny v štáte, prebehla úplná reorganizácia rozhlasového vysielania, začína tvrdá konkurencia komerčných rozhlasových staníc. Boli to časy delenia Československej federácie, obdobie zápasu o charakter samostatnej Slovenskej republiky.
O tomto období bude siedme pokračovanie Rozhlasovej kroniky, v ktorej reflektujeme významné udalosti v histórii rozhlasového vysielania na Slovensku od roku 1926 do súčasnosti. Spolu s riaditeľom Slovenského rozhlasu v rokoch 1990-1994 profesorom Vladimírom Štefkom pozýva k počúvaniu redaktor a moderátor Peter Turčík.

8. časť – Rozhlas na Slovensku 1997-2005 (Jaroslav Rezník)
V siedmej – minulej – kapitolke z dejín rozhlasového vysielania na Slovensku, sme sa venovali asi najkomplikovanejšiemu obdobiu v histórii Slovenského rozhlasu od konca 2.svetovej vojny. Bolo to obdobie rokov 1990 až 1994, kedy sa nielenže zmenil politický režim ale zanikol aj spoločný Československý rozhlas a súčasne aj spoločný štát – Česká a Slovenská federatívna republika. V nasledujúcej hodine sa pokúsime priblížiť ďalšie dôležité udalosti a osobnosti z pohľadu Jaroslava Rezníka mladšieho, ktorý stál na čele verejnoprávneho rozhlasu v rokoch 1997-2005. Ja len dodám ešte, že so Slovenským rozhlasom bol priamo previazaný už od roku 1993.

9. časť – Rozhlas na Slovensku 2006-2012 (Miloslava Zemková)
Predposledná kapitolka Rozhlasovej kroniky zachytáva obdobie ďalšej zásadnej zmeny v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania na Slovensku. Nielen v tom zmysle, že na jar roku 2006 nastupuje na post generálneho riaditeľa Slovenského rozhlasu žena, mimochodom zatiaľ jediná v celej histórii rozhlasového vysielania na Slovensku i v Čechách a to od roku 1923. Bola však aj zároveň vôbec posledná riaditeľka Slovenského rozhlasu ako samostatnej inštitúcie a súčasne sa stala prvým generálnym riaditeľom inštitúcie, ktorá v roku 2011 vznikla zlúčením Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu.
O tomto období bude deviate pokračovanie Rozhlasovej kroniky, v ktorej reflektujeme významné udalosti v histórii rozhlasového vysielania na Slovensku od roku 1926 do súčasnosti. Spolu s generálnou riaditeľkou Slovenského rozhlasu v rokoch 2006 až 2011 a potom až do polovice roka 2012 aj generálnou riaditeľkou Rozhlasu a televízie Slovenska Miloslavou Zemkovou pozýva k počúvaniu Rozhlasovej kroniky redaktor a moderátor Peter Turčík.

10. časť – Rozhlas na Slovensku 2012-2016 (Vincent Štofaník)
V prechádzajúcej kapitolke z dejín rozhlasového vysielania na Slovensku sme v rozhovore s Miloslavou Zemkovou rekapitulovali obdobie rokov 2006 až 2012. Miloslava Zemková vtedy bola najprv generálnou riaditeľkou Slovenského rozhlasu a potom rok a pol aj prvou generálnou riaditeľkou Rozhlasu a televízie Slovenska.
Dnes, v poslednej, desiatej kapitole z 90- ročnej histórie rozhlasového vysielania na Slovensku, sa spolu so súčasným programovým riaditeľom Slovenského rozhlasu Vincentom Štofaníkom pokúsime nielen o reflexiu uplynulého štvorročného obdobia ale aj o načrtnutie budúcnosti verejnoprávneho rozhlasového vysielania u nás.Spolu s aktuálnym šéfom Slovenského rozhlasu (rok 2016) Vincentom Štofaníkom pozýva k počúvaniu Rozhlasovej kroniky redaktor a moderátor Peter Turčík.