V borbe s temnotou (V boji s temnotou, 2018)

Přidal: Premek |

Srpen 11, 2018

Boleslav Bratislavský (= Vincent Navara). Dramatizace Miro Dacho. Zvuk Milan Greguš. Hudební dramaturgie Ludmila Hodulíková. Produkce Alena Rumanovská. Dramaturg Peter Pavlac. Režie Kamil Žiška.

Účinkují Michal Jánoš, Miroslav Beňuš, Janette Švoňavská, Dušan Kaprálik, Juraj Predmerský, Dušan Vaňo, Martin Vitek, Zuzana Kapráliková, Peter Ondrejička, Laco Kerata a René Jankovič.

Natočeno 2018. Premiéra 14. 8. 2018 (Rádio Devín, 20:00 h) v cyklu Naša zabudnutá klasika.

Pozn.: Hra se dostala do užšího výběru Festivalu rozhlasovej hry (10. – 12. 6. 2019, Trnava).

Lit.: anonym: Naša zabudnutá klasika: Boleslav Bratislavský – V BORBE S TEMNOTOU. Rozhlasová tvorba. In web Rádio Devín, 7. 8. 2018 (článek). – Cit.: Boleslav Bratislavský je autor, ktorého meno je s najväčšou pravdepodobnosťou poslucháčom a čitateľom neznáme. Autor (vlastným menom Vincent Navara), sa narodil ešte v časoch monarchie (1894), vyštudoval právo a zúčastnil sa prvej svetovej vojny. Tá ho zrejme ovplyvnila natoľko, že ho inšpirovala k potrebe reflektovať svoje zážitky vo forme drobných poviedok a čŕt. Po vojne odchádza do Košíc, kde sa evidentne zúčastňuje systematickej literárno-osvetovej činnosti, nakoľko zakladá a rediguje týždenník Slovenský ľud a literárny časopis Vesna. V týchto časopisoch (hoci nie len v nich) aj spočiatku uverejňoval svoje drobné literárne práce. Jeho tvorba je teda sústredená najmä do čias čerstvo po skončení I.svetovej vojny a silne odráža dopad vojny na individualitu a zároveň spoločnosť ako takú.

Novela (románová črta) V borbe s temnotou však pracuje s námetom všeobecnejším, odvíjajúcim sa od potreby súdobej literárnej a umeleckej obce vôbec, vzdelávať a vychovávať „slovenský ľud“. Boleslav Bratislavský (právnik) nie je síce v rozprávaní tohto príbehu nijak zvlášť dramatický, ale jeho osobný záujem a potreba pozdvihnúť úroveň vzdelania bežných občanov nášho „regiónu“ (pred vojnou i po nej) dávajú tejto novele punc naliehavosti a silnej (hoci občas trochu naivnej) výpovednej hodnoty. Z Ameriky navrátivší sa bývalý sedliak Válek sa rozhodne vo svojej dedine založiť čitateľský spolok. Naplnený silou zážitkov zo života krajanov v USA, snaží sa rozširovať záujem o čítanie, tlač, naráža však na prekážky, ktoré zrejme naozaj odrážali realitu dobových problémov stretu nepotreby vzdelávať sa, podozrievavávemu vzťahu k literatúre, informovanosti o svete atp. Adaptácia tejto novely (Miro Dacho) je vtipným extraktom, ktorý sa v režijno-dramaturgickom koncepte (Kamil Žiška) snaží na jednej strane postihnúť špecifiká autorského myslenia Boleslava Bratislavského, na strane druhej autora predstaviť v interpretačnej nadstavbe, ktorá by ho mohla priblížiť aj súčasnému poslucháčovi. (…)

Naša zabudnutá klasika je názov cyklu krátkych rozhlasových hier Rádia Devín, ktoré majú ambíciu nachádzať v slovenskej literatúre zaujímavé, menej známe, či dodnes nikdy nespracované texty rôznych slovenských autorov. Projekt mal premiéru v lete roku 2017 uvedením šiestich minidrám. Tento ročník na ten predošlý prirodzene nadväzuje a rozširuje dokonca aj počet uvedených textov na osem. Zmyslom je teda premiérovo pokryť osem prázdninových týždňov vždy novou premiérou v cykle. Tieto texty sme dali spracovať štyrom autorom, ktorí už skúsenosť s rozhlasovou dramatizáciou majú. Ambícia je z predlôh koncipovať texty, ktoré nesú v sebe snahu vnímať, chápať a rešpektovať predlohu a zároveň sa snažia pozrieť na témy a formu spôsobom adekvátnym mysleniu našej doby. Ide teda opäť o akýsi most medzi minulosťou a prítomnosťou, ktorého cieľ by mal presiahnuť didaktický rozmer oboznámenia sa s menej známym, či dokonca „neznámym“.

Lit.: anonym: Festival rozhlasovej hry: Užší výber. Rozhlasová tvorba. In web SRo Rádio Devín, 30. 4. 2019 (článek). – Cit.: Dnes boli v priamom prenose vo vysielaní Rádia Devín medzi 15:00 – 16:00 vyhlásené rozhlasové hry, ktoré v oboch kategóriách (rozhlasové hry do 30 minút a rozhlasové hry nad 30 minút) postupujú do užšieho výberu Festivalu rozhlasovej hry (10. – 12. jún 2019, Trnava).

Rozhodovala porota zložená z erudovaných odborníkov s rôznou mierou priamej rozhlasovej skúsenosti, no zato s potrebnou dávkou objektívnosti a erudovaného posúdenia kvalít rozhlasovej dramatickej produkcie RTVS za uplynulé dva roky.

Porotca Aleš Vrzák, šéfrežisér Českého rozhlasu, konštatoval, že má rád príbehy ľudí (malých i tzv. veľkých) – „a tými je rozhlasová tvorba RTVS naozaj naplnená. A to tak v podobe dramatickej, tak v podobe takpovediac „literárnej“ až „publicistickej“.“ Výrazná tematická a formálna pestrosť súťažných rozhlasových hier fascinovala porotcu Juraja Bielika, umeleckého šéfa Divadla Jána Palárika v Trnave: „Byť členom poroty súťaže rozhlasových hier je nesmierne zaujímavé zadanie. Zaujímavé a vzrušujúce. Študentské práce, dramatizácie, dokumentárne hry, experimentálne kompozície… Celkovo 63 hier – to už je naozaj slušná vzorka pôvodnej (a kvalitnej) tvorby. Rozhlasová hra žije!“

Podľa porotkyne Nadeždy Lindovskej, teatrologičky z Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení, prím hrali dramatizácie: „Ukazuje sa, že najlepšie, najkvalitnejšie, najzaujímavejšie výsledky dosiahli prevažne tí tvorcovia, ktorí sa mohli oprieť o kvalitnú literárnu alebo dramatickú predlohu. Medzi postupujúcimi ich bola väčšina, najmä v kategórii dlhých hier. Pôvodné námety sa ocitli v menšine.“

Avšak bez ohľadu na to, aké inšpiračné zdroje súťažné hry mali, bodovali očarujúcou vlastnosťou rozhlasového umenia, že dramatické dielo nemusí slepo kopírovať realitu, ale môže konštruovať vlastný svet. Podľa predsedu poroty, spisovateľa Pavla Rankova, výsledná kolekcia hier v užšom výbere v oboch kategóriách ponúka rôzne typy poetík a spracovaní: od „temného tajomného príbehu vyrozprávaného v strhujúcom tempe Wedekindovej Lulu“ cez „dialóg rozporuplného básnika – ministra s rovnako rozporuplným eštebáckym technikom“ v Pavlacovom Slove Válkovom či „dramatizáciu knihy poľskej reportérky o rómskej poetke v Papuši Angeliky Kuźniak“ až po „spletitý príbeh o komplikovaných medziľudských vzťahoch v súčasnom svete“ v hre Ivice Ruttkayovej Volám sa Mária.

V kategórii rozhlasových hier do 30 minút si umiestnenie v užšom výbere vo vyrovnanej proporcionalite rozdelili tituly zastupujúce všetky série tohto formátu: Naša zabudnutá klasika z dramaturgickej proveniencie Petra Pavlaca, banskobystrický projekt Ako to bolo ďalej i progresívne Fórum mladých autorov. V oboch kategóriách sa sa tak v hre o ocenenia ocitajú diela, na margo ktorých porotca, teatrológ Miron Pukan, povedal: „Umeleckú úroveň tohtoročného Festivalu rozhlasovej hry považujem za pomerne vyrovnanú, pričom sa objavili aj také spracovania, ku ktorým sa história bude vracať a interpretovať ich, čo považujem za potešujúce.“

Do užšieho výberu v kategórii do 30 minút postupujú hry:

Faust, Ján Mikuš
Feldpošta, Barbora Nitschová
Incident Ludex, Patrik Samohýl
Infekcia stereotypu, Vanda Zemanová – Alberty
Kar, Terézia Vansová / Miroslav Dacho
Requiem pre Rusalku, Klára Madunická
Tuberáci, Boleslav Bratislavský / Miroslav Dacho
V borbe s temnotou, Boleslav Bratislavský / Miroslav Dacho
Zememerač K, Tomáš Hučko
Život v lese, Tomáš Hučko

Do užšieho výberu v kategórii nad 30 minút postupujú hry:

Advent (groteska z hranice), Dodo Gombár
Lulu, Frank Wedekind
Marína Havranová, Ivan Stodola /
Mrzutá, Jonáš Záborský / Lenka Garajová
Obvinenie, Maroš Hečko a Maja Hriešik / Radka Hoffmanová
Papuša, Angelika Kuźniak / Martina Vannayová
Posledné dni ľudstva, Karl Kraus
Slovo Válkovo, Peter Pavlac
Volám sa Mária, Ivica Ruttkayová
Vražda na Níle, Agatha Christie / M. Vannayová a M. Cvečková