Toho človeka sme mali radi (Toho člověka jsme měli rádi, 2001)

Rozhlasový fíčer Emila Benčíka „Toho človeka sme mali radi“ je z jeho cyklu rozhlasových umelecko-publicistických relácií o Alexandrovi Dubčekovi a dobe, v ktorej žil a ktorú svojou politickou činnosťou spoluvytváral. Základom Benčíkovho rozhlasového cyklu je deväťdielne publicisticko-historické pásmo „Prvý muž Pražskej jari“, ktoré po deväť večerov vysielal Slovenský rozhlas v roku 1993 (k prvému výročiu úmrtia A. Dubčeka). Vydavateľstvo Slovenského rozhlasu ho následne vydalo pre verejnosť na zvukových nosičoch pod názvom „Prvý muž česko-slovenskej jari Alexander Dubček“. Pásmo obsahuje mnohé autentické historické zvukové dokumenty z roku 1968-69, reportáže z udalostí, prejavy štátnikov, politikov a verejných činiteľov, rozhovory, výpovede priamych účastníkov diania a svedectvá zainteresovaných (oral history). Ďalším zdrojom sú dobové komentáre, slogany, heslá a pesničky vystihujúce kolorit doby a dotvárajúci autenticitu faktov. Dalo by sa povedať, že Benčíkove rozhlasové historické fresky sú pôsobivou zvukovou literatúrou faktu. V ďalších historických fíčroch Emil Benčík rozširuje a dotvára obraz Alexandra Dubčeka ako človeka, politika a historickú osobnosť. Tu sú ich názvy: Muž reforiem am nádeje. Dlhá noc v Kremli, Dubček nemlčal, Čierne dni v éteri, Toho človeka sme mali radi, Tvár ticha v Slávičom údolí. Autor v úvode k svojmu dubčekovskému cyklu rozhlasových relácií napísal: „Ako mnohých iných z mojej generácie, aj mňa oslovila a zaujala, ba fascinovala osobnosť tohto nezvyčajného človeka a politika „s ľudskou tvárou“. Sledoval som jeho politickú činnosť a obdivoval jeho odvahu a statočnosť v nezabudnuteľnom roku 1968. Hlboko zapôsobila na mňa aj jeho ľudská dráma, predčasne prerušená tragickou smrťou. Samozrejme, ani Dubčeka nemožno vytrhnúť z historického kontextu. Jeho osobnosť, činy, názory, predstavy, túžby treba vnímať, chápať a posudzovať na pozadí doby, v ktorej žil a pôsobil, doby totalitného komunistického režimu a ideí, ktoré vyznával. Jeho veľkosť spočíva v tom, že ako politik mal odvahu vzoprieť sa kremeľskému a zbaviť sa nehumánnej politiky a ideológie. Mal schopnosť osvojiť si a odvahu presadzovať demokratickejšie a humanistickejšie myslenie, a to aj za cenu rizík a osobných obetí.