Tragédia slovenských Židov – Ľudskosť proti neľudskosti 1/19 (Tragédie slovenských Židů – Lidskost proti nelidskosti, 200?)

Přidal: Přemek |

Září 11, 2012

Emil Benčík. Rozhlasové literárně, umělecko-publicistické a dokumentární pásma (feature).

Nastudoval Slovenský rozhlas Bratislava v roce 200?.

Obsah: 01- 04 Život a smrť s Dávidovou hviezdou, (Stromy v Aleji spravodlivých) – 05 Deportácie – 06 Židovské rádio – 07 Ľudskosť proti neľudskosti – 08 Zatmenie Zeme (o Rudolfovi Hoessovi) – 09 Čierne slnko nad Ravensbrückom – 10 Meno a pamäť – Yad Vashem – 11 Ich meno nebude zabudnuté – 12 Izraelskí priatelia – 13 Kibuc Kfar Masaryk – 14 Starý doktor (Janusz Korczak) – 15 Bol korunou krásy Bratislavy (Chatam Sófer) - 16 Hviezdne nebo nad Jeruzalemom – 17 Akcia Herbsternte – Jesenná žatva – 18 Rozhovor s historikom Ivanom Kamencom – 19 Rozhovor s lekárom profesorom Pavlom Traubnerom.

Pozn.: Prečo sa toľko zaoberáš židovskou problematikou?“ spýtal sa ma kolega novinár, „stále sa vraciaš k tejto téme. Veď nie si Žid.“ Odpovedal som mu: „Práve preto. Ešte stále sme nesplatili dlh, ktorý máme voči našim židovským spoluobčanom pre ich prenasledovanie, utrpenie a smrť v rokoch 1939 – 1945. Tá rana sa ešte nezahojila, a ak sa aj niekedy zahojí, jazva ostane navždy.“ „Dobre,“ vraví kolega, „ale tí, ktorí za to môžu, ktorí to dopustili a spôsobili, už nežijú. Väčšinu z nich stihol aj zaslúžený trest. Osemdesiati traja z nich sa ocitli pred Národným súdom v Bratislave a sedemnástim iniciátorom a vykonávateľom najťažších zločinov vymerali trest smrti obesením, vrátane vtedajšieho prezidenta a vodcu Jozefa Tisu.“ Moja odpoveď je prostá: to nestačí. Tragédia slovenských Židov nie je len ich vec. Udialo sa to v tejto krajine a s mlčiacim súhlasom väčšiny. Či chceme, alebo nie, život a smrť slovenských občanov židovského pôvodu je a ostane neoddeliteľnou súčasťou slovenskej histórie. A týka sa nás všetkých, ktorí žijeme na tomto kúsku zeme medzi Tatrami a Dunajom. Poznanie vlastnej neskreslenej, nefalšovanej, odlegendarizovanej a úplnej histórie je povinnosťou každého príslušníka tejto krajiny. Poznanie vlastnej histórie so všetkým dobrým i zlým, čo v nej je, oslobodzuje a poľudšťuje človeka. Prispieva k sebareflexii a katarzii, k vnútornej očiste. Učí nás tolerancii a úcty voči iným a súčasne posilňuje vlastnú sebaúctu a sebavedomie. Nebojme sa vysloviť ono kresťanské, ktoré nám zvestoval Žid Ježiš z Nazaretu: mea culpa. Nemali by sme zabúdať ani na slová Jána Kollára: „Keď zavoláš Slovan, nech sa ti ozve Človek.“ (Emil Benčík)