Žena bez hlavy (2009)

Přidal: Přemek |

Leden 24, 2006

Andrés Sorel. Povídka. Překlad Vladimír Oleríny. Připravil Oleg Pastier. Zvuk Milan Greguš. Hudební dramaturgie Miroslav Nemec. Režie Róbert Horňák.

Čte Lucia Vráblicová.

Připravil Slovenský rozhlas v roce 2009. Premiéra 12. 2. 2009 (SRo Devín, 30 min.) v cyklu Súčasná európska poviedka. Repríza 14. – 19. 12. 2019 (SRo Rádio Litera).

Pozn.: Andrés Sorel (1937), rodák zo Segovie, je popredným predstaviteľom obrodných úsilí v španielskej próze v období demokratizačného procesu po páde frankizmu v roku 1975. Doteraz vydal vyše štyridsať prozaických kníh a literárnych esejí o španielskej histórii, ale i súčasnosti. Jeho diela sú preložené do mnohých jazykov. Už vyše dvadsať rokov je generálnym tajomníkom Asociácie španielskych spisovateľov a šéfredaktorom literárnej revue República de las Letras, ktorá prináša ukážky z tvorby španielskych i zahraničných spisovateľov. V prozaickej tvorbe reflektuje Sorel neraz aj osobné skúsenosti z frankistickej totality, keď bol diskriminovaný a krátko aj väznený ako i z trojročného francúzskeho exilu. Značné úsilie venuje Sorel objasňovaniu menej známych aspektov života a tvorby španielskych básnikov A. Machada, F. G. Lorcu, M. Hernándeza a Kubánca J. Martího. Po historickej téme siahol autor v románe Súmrak bohov Babylonu, vydanom v slovenskom preklade v roku 1990. Na pozadí zániku starovekého Babylonu zobrazil príbeh lásky krásnej Židovky Isy, ktorá žije v nádeji na vyslobodenie z babylonského zajatia, a mladého bojovníka Tikurtu, zveda perzského kráľa Kýra. Umelecky náročnou reflexiou nad prevratnými zmenami v španielskej spoločnosti po páde frankizmu je Sorelov román Koncert v Seville, vydaným vlani aj v slovenskom preklade. V jednej zo svojich najnovších kníh Výkriky z úžiny (2000), autor reflektuje pálčivú problematiku ilegálnych utečencov z Afriky, ktorí zúfalo hľadajú v stredomorských krajinách – najmä v Španielsku – možnosti úniku z hlbokej biedy a pracovné príležitosti zabezpečujúce im dôstojnejší život. Pokusy o útek končievajú neraz tragicky: ilegálni prisťahovalci hynú počas plavby cez úžinu, alebo padnú do rúk polície, ktorá ich deportuje späť. Autorova umelecká výpoveď o týchto skutočnostiach je predchnutá myšlienkami humanizmu a tolerancie. Samotný Sorel to podčiarkol v súvislosti s celou svojou tvorbou pri tohtoročnom predstavení slovenského prekladu svojho románu Koncert v Seville v bratislavskej Cervantesovej aule pod záštitou Španielskeho veľvyslanectva, keď za základný aspekt svojej tvorby označil protest proti akejkoľvek diskriminácii a potrebu tolerancie predstavujúcej jednu zo základných požiadaviek a predpokladov mierového spolužitia v európskom i svetovom spoločenstve národov.