Haravara (2003)

Přidal: Přemek |

Září 11, 2009

Ján Štepita. Komedie. Zvuk Marián Cibuľa. Záznam a střih Peter Gazárek. Hudební spolupráce Marián Cseky. Dramaturg Štefan Šmihla. Režie Ladislav Hyža.

Účinkují František Výrostko, Nela Valentová, Eva Mankovecká, Linda Zemánková, Michal Gazdík, Miloslav Kráľ, Ján Kožuch, Andrej Hrnčiar, Ivan Giač, Lucia Jašková.

Nastudovala Banská Bystrica asi v roce 2003. Premiéra 13. 3. 2003 (Rádio Slovensko, 20:05 h.; 33 min.). Repríza 14. 3. 2003 (Rádio Slovensko, 8:30 h.).

Lit.: Žilková, Marta: Za masovosť a rekordy? In web Rádio Devín, 27. 3. 2003 (článek). – Cit.: Ak by sme z hľadiska bežného poslucháča urobili rebríček úspešnosti odvysielaných rozhlasových hier v poslednom období, určite by vyhrala hra Vladimíra Hanuliaka Hugo a Gavroche (dramaturgia Z. Grečnárová, réžia R. Horňák). Ak by sme to urobili z hľadiska umeleckej náročnosti, prvú priečku by obsadila hra Jána Milčáka Barokové oblaky (dramaturgia M. Frolo, réžia Š. Korenči). Medzi nimi či lepšie za nimi by sa umiestnila veselohra J. Štepitu Haravara (dramaturgia Š. Šmihla, réžia L. Hyža) a rozprávka Viliama Klimáčka s ošúchaným námetom Papiere vo vetre (dramaturgia Z. Grečnárová, réžia G. Dezorz).

Každá z uvedených hier mala svoje oprávnenie byť uvedená v Slovenskom rozhlase. Štepita preto, lebo veselohry pomaly, ale isto vymierajú. Klimáček preto, že pôvodných autorských rozprávok nikdy nie je dosť. A Milčák preto, lebo z hľadiska počúvanosti uvedenie umelecky náročných textov je vždy riziko.

Damoklov meč v podobe spomenutej „nepočúvanosti“ či zrušenia redakcií rozhlasových hier nemôže prospieť ďalšiemu rozvoju tohto žánru. Pritom realizačne i umelecky náročné programy odlišujú verejnoprávny rozhlas od komerčných rádií.

Neustály boj o masový záujem poslucháčov pripomína časy nedávno minulé, iba v opačnom garde. Kým predtým musela masa počúvať iba jeden zdroj informácií z donútenia, resp. z nedostatku konkurencie, dnes komerčné stanice vnucujú svoj štýl všetkými možnými, najmä populárnymi prostriedkami a menia poslucháčov nasvoj obraz.

V čase, keď si už každý môže zvoliť zabávača i spôsob zábavy, by sa Slovenský rozhlas asi nemusel prioritne zaoberať problémom počúvanosti. Pretože – aj keď nie masovo ako kedysi – si jeho program vždy nájde poslucháča aj bez toho, aby úroveň svojich programov musel znižovať, resp. rispôsobovať komerčnej sfére.

Napríklad Hanuliakova hra Hugo a Gavroche určite neodplaší poslucháčov, pretože ponúka zaujímavý a zároveň zábavný nápad – stretnutie autora s jednou z postáv svojho diela. Tentoraz si autor hry zvolil V. Huga a jeho dramatickú dobu. Dvanásťročný Viktor sa stretáva s Gavrochom a spolu prežijú vzrušujúce osobné i spoločenské udalosti, ktoré sa dotkli detstva slávneho spisovateľa. Hra môže
pokojne súperiť s televíziou, pretože je zážitková až vizuálna, dramatická, ale zároveň obsahuje takú zásobáreň etických a estetických informácií, že neklesne na úroveň komerčného umenia. A o to vlastne ide. Slovenský rozhlas má čo ponúkať, iba núkanie by mohlo byť razantnejšie a priebojnejšie.
Autorka je rozhlasová kritička