Indické bájky (Indické bajky, 2009)
Vybral a ze sanskrtu přeložil Róbert Gáfrik. Hudební dramaturgie Miroslav Nemec. Zvuk Eva Irmanová. Redakce Patrik Oriešek.
Čte Alfréd Swan.
Připravil Slovenský rozhlas v roce 2009 (16 min.). Premiéra 5. 10. 2009 (SRo 3 Rádio Devín). Repríza 10. 4. 2014 v cyklu Esej (SRo 3 Rádio Devín).
Pozn.: Varianta názvu Bájky z Indie.
Obsah: 1. Modrý šakal, 2. Priateľstvo Haridattu z Brahminu a hada, 3. Dantila a zametač Gorambha, 4. Voš a ploštica, 5. Bojovník, džbán so zlatom a holič.
Výber zo zbierky indických príbehov, známych pod názvom Paňčatantra a je najznámejšim staroindickym dielom. V Indii sa tieto zbierky stali akýmsi kompendiom ľudskej múdrosti. Prostredníctvom príbehov zo života zvierat a ľudí učia princípy každodennej etiky. Hlásajú podnikavosť, úsilie a dôvtip ako cestu k šťastnému životu. Hoci väčšina indických bájok pripisuje zvieratám ľudské vlastnosti, predstavy o zvieratách bývajú kultúrne podmienené. Napríklad zatiaľ čo u nás je lev ako pán zvierat symbolom odvážnosti a ušľachtilosti, v Indii mu prisudzujú skôr pýchu a hlúposť. Šakal je v Indii stelesnením chamtivosti a prefíkanosti, čím sa podobá na našu líšku. Sova, ktorá je na Západe považovaná za symbol múdrosti, medzi hinduistami skôr naháňa strach svojím „škaredým“ zjavom. Naopak, duchaplnosť a múdrosť sa v Indii pripisuje zajacovi. Pes zasa nie je symbolom vernosti, ale nečistoty a chamtivosti. (anotace)
If you enjoyed this post, please consider to leave a comment or subscribe to the feed and get future articles delivered to your feed reader.
Komentáře
Zatím nemáte žádné komentáře.
Napište komentář k článku