Hora volá (1997)

Přidal: Přemek |

Březen 31, 2006

Miloš Gontko. Úprava divadelní hry o otcovské lásce, která je silnější než vášeň. Rozhlasová úprava Oľga Duhanová. Dramaturg Ladislav Staroň. Hudební dramaturgie Katarína Cútová. Mistr zvuku Imrich Adamko. Technická spolupráce ing. Stanislava Ďurišová. Režie Igor Hrabinský.

Osoby a obsazení: Ondrej Bučan (František Kovár), Bučanová (Oľga Solárová), Marka, jejich dcera (Kristína Dubajová), Pavol Horniak, její milý (Martin Kaprálik), Krivoš, starý mládenec (Dušan Kaprálik), Králiková, bláznivá babka (Viera Topinková), četnický strážmistr (Dušan Tarageľ), horár (Vladimír Minarovič).

Natočeno 1997. Premiéra 6. 1. 1998 (Slovensko1, 16:30 h.) v cyklu Slovenská dráma ako ju nepoznáme. Reprízy 24. 8. 1998, 1. 4. 2006, 2. 4. 2006 (SRo 2 Devín).

Pozn.: Hra o vnútornom sváre otca, jeho pytliackej vášni a láske k jedinej dcére. Práve posolstvom otcovskej lásky je hra aktuálna i dnes, hoci niektoré reálie už poznačili roky, ktoré uplynuli od jej vzniku. Hru uviedlo v roku 1937 SND a prešla takmer všetkými slovenskými ochotníckymi javiskami. (anotace)

Lit.: anonym: Hora volá. In Rozhlas a televízia 1/1998, roč 72, str. 6 (článek) – Cit.: V histórii slovenskej dramatickej tvorby zapadlo mnoho titulov prachom zabudnutia. Čas dal prežiť len dielam, ktorých umelecká výpoveď je stále živá a ktorých posolstvo má povedať o každej z doterajších generácií. No zdá sa, že práve ten spravodlivý čas bol k niektorým dielam nemilosrdný. Zažiarili a po istom období sa stratili v prepadlisku zabudnutia. K takým dielam rozhodne patrí aj dráma Miloša Gontku Hora volá. Nielen v čase svojho vzniku, ale ešte niekoľko desaťročí potom temer neschádzala z ochotníckych javísk a nieto vari miesta, mestečka či dediny, ktorých sa divadlo hrávalo, aby ju miestny ochotníci neuviedli. Má totiž silný dramatický náboj vnútorného sváru otca, jeho pytliackej vášne a lásky k jeho dcére. Pri jednej pytliackej postriežke zastrelí horára a podozrenie zo zločinu sa mu podarí zhodiť na mládenca, ktorý miluje jeho dcéru. Tá sa zo žiaľu nad uväznením svojho milého pokúsi o samovraždu. Keď otec vidí takto trpieť dcéru, prizná sa k vražde horára, aby vyslobodil zo žalára nevinného mládenca a zachránil si lásku dcéry.
O nesporných dramatických kvalitách hry svedčí aj fakt, že v roku 1937 ju na svojom javisku uviedlo Slovenské národné divadlo. Slovenský rozhlas zaradil jej rozhlasovú úpravu do vysielania pri príležitosti nedávneho 100. výročia narodenia autora, ktorý s rozhlasom v prvých rokoch jeho existencie úzko spolupracoval. Zároveň ňou začína dlhodobejší cyklus Slovenská dráma ako ju nepoznáme, v ktorom chce v rámci svojej kultúrnej služby poslucháčovi predstaviť i ďalšie diela slovenskej dramatickej literatúry, ktoré stihol rovnaký osud ako Gontkovu drámu, a pritom si naše povšimnutie zaslúžia.