John Gabriel Borkman (1965)

Přidal: Přemek |

Květen 3, 2010

Henrik Ibsen. Překlad a rozhlasová úprava Ladislav Obuch. Redaktor Michal Príbus. Technik Bezák. Režie Mikuláš Bugár.

Osoby a obsazení: John Gabriel Borkman (Viliam Záborský), paní Borkmanová (Hana Meličková), Erhart, jejich syn (Peter Mikulík), slečna Ella Rentheimová (Viera Bálintová), paní Fanny Wiltonová (Jela Lukešová), Vilhelm Foldal (Samuel Adamčík), Frída Foldalová (Eva Kvietiková), Malene, služka (Darina Vašíčková).

Natočeno 5. 2. 1964. Premiéra 1. 9. 1965 (Československo I, 19:00 h.; 87 min.). Repríza 13. 1. 1966 (Bratislava, 20:00 h.).

Lit.: mp: John Gabriel Borkman. In Rozhlas 22/1964, č. 3 (anotace). – Cit.: Dráma nórskeho dramatika. Hra je kritickým zobrazením „nadčloveka“, ktorý stroskotá na egoizme a individualizme. Údajné Borkmanovo úsilie o blaho ľudstva odhaľuje autor ako sebectvo a túžbu po moci.

Idealizovaná tragédiu J. G. Borkman napísal autor na sklonku svojho pohnutého života. Je v nej veľa symboliky, naznačujúcej ambície a porážku človeka, ktorý chcel byť Napoleonom súčasnej ľudskej spoločnosti. Borkman vidí pred sebou bohaté rudy, skryté v útrobách zeme. Túži zmocniť sa tohto bohatstva, vydolovať ho a dať svetu, aby všetci ľudia mohli žiť v blahobyte. Najlepší priateľ ho však zradí a zapríčiní tak tragédiu jeho života. Namiesto úcty a slávy dočká sa najhoršej potupy a stráca všetko, čo malo pre neho nejakú cenu. Ostáva iba veľká a vysnívaná nádej, že ľudia prídu za ním a budú ho prosiť, aby opäť vzal banku do svojich rúk, lebo bez neho si nevedia poradiť. Borkman na túto veľkú chvíľu čaká celé roky, no nikto neprichádza… Borkmanova tragédia veľkého ideálu veľmi pripomína životnú rezignáciu Ibsena samého.