Apáka a mamáka (2010)

Přidal: Přemek |

Květen 21, 2010

apakamamaka Koloman Kocúr. Další tvůrci nezjištěni.

Čte Boris Farkaš.

Natočeno 2010. Vydalo nakladatelství Kniha do ucha v roce 2010 (2 CD, 127 min.). Ukázka z CD

Pozn.: Literárna groteska z južného Slovenska brilantným spôsobom opisuje jeden deň manželov, ktorí spolu nažívajú už 77 rokov. Ich svet tvoria drobné starosti okolo domu, v záhrade i na dvore. Neustále sa svojsky zhovárajú, spomínajú na mladosť alebo si popod nos monďokujú sami pre seba. (anotace)

Úryvek z knihy: „Keď narodil som devatnástý storočí, uhorský monarhia ból, vyprávali sme maďarský. Potom ból prvý vojna a prišiél Československý republika. Tedy my museli sme naučiť slovenský. Ale rýhlo prišiél druhý vojna, a ból tutok Horty Maďarorság, a zasek šecci maďarský. A keď ból druhý vojna konec, potom začalo komunizmuš… a zasek je slovenský! Doví, čo bude budúcnosti? Zasek maďarský? Alebo inakší? Ale my už druhý nebudeme učiť. Netreba. Doví, prečo my tak dlho žijeme? Čo urobili sme? Lebo od nás starší už ani neni sú celý dedine. A možno ani celý štáte. Prečo je taký? No prečo?“

Lit.: Javůrková, Lucia: Veselé historky z Veľkého Kýra. In web Kultura Pravda, 9. 8. 2010 (recenze). – Cit.: Vydavateľstvo u nás zatiaľ skôr raritných audiokníh Kniha do ucha prináša v nahovorenej podobe súbor situačných grotesiek zo života staručkých vidieckych manželov Apáka a mamáka, ktorú v roku 2002 vydal Koloman Kocúr. Neskrátené dielo na dvoch nosičoch nahovoril známy herec Boris Farkaš.

Predtým, ako sa stal autor knihy Koloman Kocúr Kolomanom Kocúrom, mal ešte mnoho iných, podobne ľubozvučných pseudonymov. Za všetky spomeňme aspoň meno Gérard Kolomage, ktorým sa podpísal pod poviedku Fatálna blamáge. Tá v roku 1999 obsadila druhú priečku v literárnej súťaži Poviedka. Mystifikátor, ktorý sa rád na verejnosti prezentuje v rôznych preoblečeniach a maskách a netúži po spájaní jeho tvorby s jeho pravým menom, žije podľa vlastných slov štvrtý zo svojich siedmich mačacích životov. Predtým spisovateľským prežil ešte život novinára, tuláka a dobrodruha v USA a neskôr vrcholového manažéra. Svojím posledným pseudonymom vzdáva hold mačkám, ku ktorým má po celý život blízky vzťah. Kocúr sa dostal aj do jeho knihy Apáka a mamáka, kde je dokonca jednou z hlavných postáv.

Autor vraj najradšej tvorí literatúru zaznamenávaním skutočných dialógov, ktoré zachytáva zo svojho bezprostredného okolia. Apáka a mamáka nie je výnimkou. Tentoraz mu poslúžili za inšpiráciu prarodičia a ich prostý život v juhoslovenskej dedinke Veľký Kýr. Dielo nie je príbehom v pravom zmysle slova, pripomína skôr mozaiku obrazov a situácií z každodenného života dvoch staručkých manželov. Mamáka rada upratuje a modlí sa, apáka najradšej spí, alebo vyspevuje maďarské ľudovky v pivničke pri poháriku vína. Kocúr Kleofáš rád píše a svoje diela si zamyká do šuflíka.

Boris Farkaš, ktorý prepožičal svoj hlas všetkým postavám, splnil svoju úlohu výborne. V úlohe mamáky poslucháčovi možno pripomenie postavu tety Márgit zo známej slovenskej situačnej komédie. Pomaďarčené nárečie obohatené o krásne archaizmy je asi hlavnou atrakciou tohto diela, obzvlášť vyniká v spomienkových historkách oboch starkých. Pobavia aj viaceré absurdné, dvojslovné kapitolky.

Prepracovanie do audio podoby knihe Kolomana Kocúra pristane. Aj preto, že pred dejom uprednostňuje atmosféru a situačný humor. Kvalitnou dramatizáciou tak vzniklo vydarené dielko, ktoré má možno vyšší potenciál ako jeho písaná predloha.

Lit.: Guziarová, Anežka: V Kocúrkove. In web I-Lemon, 16. 6. 2011 (recenze). – Cit.: K audioknihám som doteraz nijaký vzťah nemala. Dáva to zabrať mojej koncentrácii aj koordinácii. Zjavne nie som zo žien, ktoré zvládajú viac vecí naraz, takže keď počúvam, počúvam (a sem-tam dýcham).

Pred rokmi sa u nás doma vo veľkom počúvali Stredoslováci, ktorých sme po pár prevráteniach magnetofónovej pásky vedeli doslovne (aj s írečitým prízvukom) citovať. K pätnástim CDčkám s Čarovným vrchom od Thomasa Manna v nemčine, ktoré som pred rokom vyhrala v poviedkovej súťaži, som sa z časových dôvodov (výhovorka) nedostala. 108 minút Apáky a mamáky všestranného (nielen) autora Kolomana Kocúra z vydavateľstva Kniha do ucha som si však pozorne vypočula. Jednotlivé príbehy na seba nijako výrazne nenadväzujú, bez pretrhnutia myšlienkových vláken sa dá odskočiť po ďalšiu várku prádla na žehlenie, či vybehnúť von so psom. Ale ako vravím, ja nežehlím, neperiem, počúvam.

O tom, že mám podarených starých rodičov, ma presvedčí každá návšteva u nich. Keď si babka na dva dni do nemocnice mieni zabaliť polku šatníka, dva župany a štyri uteráky a dedo nadáva nad pokazeným zipsom cestovnej tašky. Keď dostávam prázdne esemesky, či načúvam ruchom babkinej kabelky s nezablokovaným mobilom, len preto, že som prvá v zozname. Keď dedo z knižnice prinesie kriminálku, čo čítal dvanásťkrát, o čom svedčí počet nenápadných čiarok na prvej strane. A to spolu nie sú 70 rokov, ani sa im popod nohy nepletie žiaden domáci miláčik. V Apáke a mamáke vystupujú podobní starkí. Pracovití ľudia, ktorí si spoločne nažívajú roky v porozumení (a hromžení), vo viere (a poverách), s nefungujúcim budíkom, tupými sliepkami a pradúcim Kleofášom.

Kolomana Kocúra (resp. niektoré jeho ego) som zažila na jednej z čítačiek Žilinského literárneho festivalu v októbri minulého roka. Už z jeho poviedkovej …blamáge bolo jasné, že texty, ktoré „škrabe“, sú určené k prednesu. Čítaním strácajú jeden z rozmerov, oberajú publikum o potešenie z rečových kotrmelcov, pri ktorých sa hádam aj autor (aspoň pomyselne) udieral do stehien. Apáka a mamáka nebude výnimkou. Radšej stokrát počuť, ako si pri knihe oči ničiť?

Maďarsko-slovenský guláš napočúvaných dialógov autorových starých rodičov vyvolá neraz úsmev na tvári, vtiahne do príbytku medzi nich, medzi svojich. Hľadáme maslo po celej kuchyni, ženíme kocúra, hostíme suseda Ďusa. Audioverzia excelentne načítaná (miestami naspievaná) Borisom Farkašom obohacuje knižnú predlohu, jednotlivé omrvinky všedných dní z dedinského prostredia spríjemnia domáce práce alebo zaspávanie, vrátia nás do detstva či pripomenú, že sme sa starým rodičom od Vianoc neozvali.