Pajštúnska Mona Lisa (Pajštúnská Mona Lisa, 1994)
Štefan Moravčík. Původní rozhlasová pohádková hra. Hudba Pavol Zelenay. Hudební dramaturgie Lýgia Vojtková. Zvuková spolupráce Ľubica Olšovská. Dramaturgie Emília Drugová. Režie Táňa Tadlánková.
Účinkují Karol Machata, Zuzana Tlučková, Mária Kráľovičová, Marián Geišberg, Július Datinský, Štefan Skrúcaný, J. Vašek, T. Kronerová, Vladimír Obšil, P. Marcin, Vladimír Minarovič, Soňa Ulická, Gustáv Legéň, Juraj Predmerský.
Natočeno 1994 (50 min.). Reprízy 31. 12. 1997 (Slovensko 1, 8:00 h.); 8. 3. 2013 (SRo 8 Rádio Litera), 7. 8. 2016 (Rádio Regina), 11. 2. 2017 (SRo 3 Rádio Devín), 16. 9. 2017 (SRo 8 Rádio Litera); 26. 12. 2018 v bloku Literatúra / Dráma (SRo Rádio Pyramída, 20:00-21:59 h.); 2. 9. 2021 (SRo Rádio Junior).
Pozn.: Povesťový príbeh o hradnom pánovi na Pajštúne, ktorý chce vydať svoju dcéru za bohatého rytiera Rifa, nakoniec však láska zvíťazí nad bohatstvom.
Pozn.: Spisovateľ Štefan Moravčík oslávi 22. decembra svoje 75. narodeniny. Jeho prvé básnické zbierky tematicky odrážajú polohu mladého človeka očareného láskou a jej erotickými prejavmi. Neskôr vo svojej tvorbe čerpá motívy z rodného kraja. Je natrvalo spojený so Záhorím – jazykovo, mentálne, psychologicky a motivicky. V druhej etape svojej tvorby sa cieľavedome zameriava na otázky a problémy našej histórie a na hľadanie koreňov nášho národného spoločenstva. Začiatkom 80. rokov objavuje autor čaro tvorby pre deti. Dielam pre najmenších nechýba hravosť a vtip. Vo všetkých sa prejavil ako majster jazyka. Inšpiráciu k napísaniu rozhlasovej rozprávkovej hry Pajštúnska Mona Lisa (1994) našiel tiež na rodnom Záhorí. (anotace SRo)
If you enjoyed this post, please consider to leave a comment or subscribe to the feed and get future articles delivered to your feed reader.
Dobrý deň.
V nedeľu 7.8.2016 vysielalo rádio Regina rozprávku Pajštúnska Mona Lisa. Chcem vyjadriť poďakovanie autorovi Štefanovi Moravčíkovi. Toľko vtipu a múdrosti v jednom!Roztomilá záhoráčtina, návrat k ľudovej slovesnosti, k našim koreňom. Nie je nutné preberať cudzie kultúry za svoje. Oboznámiť sa s nimi áno, ale nie stotožňovať sa a kopírovať.Veď máme toľko nášho bohatstva. Buďme hrdí na svoje klenoty prírodné, sociálne. Len vtedy si nás budú vážiť aj v cudzine. K tomu treba vychovávať deti od ranného detstva. Je na rodičoch, škole a verejnoprávnych mediách, aby neprijímali pseudohodnoty, lebo tie sa vrátia ako bumerang a potom bude neskoro pýtať sa, „ako sa to stalo“. Je preto najvyšší čas hlásiť sa k našim hodnotám, jazyku /aj nárečiu/, k etickému, tvorivému prístupu k životu. Táto hra pre deti aj dospelých k tomu prispela. Vďaka! So srdečným pozdravom Jarmila Rechtorisová