Karpatský vlk (2011)

Přidal: Přemek |

Duben 21, 2011

Ivan Szabó. Esej. Hudba Ľudmila Hodulíková. Zvuk Imrich Adamko. Redaktor Patrik Oriešek.

Účinkuje Jozef Šimonovič.

Natočeno 2011. Premiéra duben 2011 (12 min.).

Pozn.: Medailon zbojníka Hrajnohu z knihy Osudy slávnych zbojníkov známeho slovenského autora literatúry faktu s ilustráciami Milana Stana. Autor je nielen nesuchopárnym v problematike slovenského a európskeho zbojníctva, ale aj nemilosrdným rozbíjačom ilúzií a bohatierskych mýtov. Zasväcuje čitateľov do pravdivých udalostí a faktov z napospol krátkeho života zbojníkov, ukazuje, že zbojníci neboli až takí rýdzi gavalieri, ako nám ich vykresľujú legendy a povesti. Juraj Hrajnoha ( ? – 1738) O zbojníkovi Jurajovi Hrajnohovi (v historických prameňoch sa spomína aj ako Rajnoha, Rajnoga, Grajnoga či Drajnoga) nie je tak veľa známe. Historické dokumenty o ňom mlčia, dokonca sa nevie, kde sa narodil a tobôž nie kedy. O jeho rodisko sa klbčia medzi sebou obce Plavecké Podhradie či Prievaly, no ktovie, aká je pravda. Možno sa nenarodil ani v jednej z nich, možno v nejakej inej. Alebo majú pravdu tí, ktorí tvrdia, že mal kolísku na myjavských kopaniciach? O obraz jeho života sa pokúšal roku 1823 Štefan Petruš v prvej našej divadelnej hre so zbojníckou tematikou Rajnoha, zbojnícky hajtman, no jeho dielo zostalo v rukopise, kdesi v prachu archívu. Ale ani básnik Ján Hollý nezabudol na zbojníka, keď napísal verše: „I v tom ze strašnú Hrajnoha vyskočí/ zberbú a ostré z napnutého / luka fičá do uší mu šípy…“ Ba aj Pavol Jozef Šafárik zbojníka ospieval v niektorých veršoch: „Hrajnoho, Hrajnoho! / Noha tvá hráti / vjeděla uměle, / vjeděla státi, / jak se ti vidělo, /cválet neb jít, / aneb se pokojně / v křovině mít.“ O Hrajnohovi sa vie iba to, že sa so svojou družinou zdržiaval v lesoch Malých a Bielych Karpát. Vraj najďalej zašiel do Melčíc pri Trenčíne a do Starého Hrozenkova na Morave. Najviac informácií o ňom a jeho družine sa nám zachovalo vďaka ústnemu podaniu či ľudovej tradícii.