Čertove jabľčka (Čertova jablíčka, 1979)

Přidal: Premek |

Duben 10, 2014

Anton Štrbák. Rozhlasová hra / pohádka. Scénická hudba František Gomolčák. Odpovědný redaktor Karol Jančošek. Zvuk Jozef Hauliš. Technici Jozef Hauliš, Marica Pasnišinová. Produkce Heda Vavreková. Režie Hana Makovická.

Osoby a obsazení: Tomáš Šváby (Jozef Stražan), jeho otec (Anton Trón), fráter Cyprián (Eugen Balogh), hanušovský hrabě (Anton Baláž), Artúr, jeho syn (Peter Staník), Ignác, jeho sluha (Stanislav Kubiš), Palcmann, majitel dolů (Štefan Petrák), Alica, jeho dcera (Gabriela Ševčíková), Franc (Andrej Šilan), Jaš (Dušan Brandýs), Tadek (Ján Pelech), Jacek (Dušan Rakšány), kněz (Tibor Bodák), Žofa (Ľudmila Mandžárová), selka (Želmíra Kačková), děda (Tibor Vadaš), krčmář (Cyril Ducko), župan (Štefan Servátka), dráb (Jozef Šabek).

Nastudoval Československý rozhlas Košice 12.1. 1979. Premiéra 15. 2. 1979 (60 min). Repríza 18. 12. 2018 (Devín, 21:25 h.)

Lit.: Jančošek, Karol: Čertove jabľčka. In Rozhlas 8/1979, str. 3 (anotace). – Cit.: Chápeme, ak o nich nič neviete. Je to zvláštna odroda, ktorú má na svedomí, tak ako temer všetko ostatné na svete „pramatka“ Eva. Keď totiž v raji chcela ukryť svoj hriech, ukryla jabĺčko, do ktorého nedovolene zahryzla, do zeme. Lenže márne. Diabol to po čase akosi objavil a začal nimi nanovo pokúšať ľudí. Rafinovane. Najprv ich umoril neúrodným rokom, hladom, aby – keď už boli na konci svojich síl a na začiatku zúfania – mohol ich ponúkať svojimi jabĺčkami! Háčik bol však práve v tom, že kde sa dajakým spôsobom objavili, nikdy viac sa už nič neurodilo. Tak si, Spišiaci, vyberte…

Ach, pardon! Zabudli sme vás uviesť do prostredia kamsi pod Spišskú Maguru a zoznámiť vás – napr. s povestným frátrom Cypriánom, s pánmi, poddanými i zbojníkmi ako nevyhnutnými atribútmi tých čias a dejov. Predovšetkým však s Tomášom Švábym, synom nebohatého zemana, ktorý cestou na štúdiá sadol na nesprávny voz, a tak sa stalo, že nevyštudoval za kňaza v trnavskom seminári, ale za inžiniera v Banskej Štiavnici, ba dokonca sa všeličomu priučil aj v Paríži. Žiaľ, a práve on všetko spôsobil či zavinil, lebo priniesol odtiaľ domov okrem nevídaných vedomostí, nad ktorými trochu žasol sám fráter Cyprián, aj oné čertove jabĺčka, plodinu inakšie zemiakmi a na Spiši podnes aj švábkou zvanú!

Ľahko si domyslieť, čo z toho vyplynulo, najmä keď si uvedomíme, že sa práve písalo iba 18. storočie. Lenže čokoľvek nové sa ľahko nepresadzuje nikdy a tobôž samo od seba. Musí prekonávať nielen nedôveru, ale doslova odpor, intrigy, zviesť súboj s vládnúcou relígiou – trpieť, prehrávať i víťaziť. Vždy, alebo temer vždy. Čiže je to svojím spôsobom dobrodružstvo … a taká je i pôvodná rozhlasová hra Čertove jabĺčka.