Štyria z cintorína (Čtyři ze hřbitova, 1965)

Přidal: Premek |

Duben 24, 2014

Štefan Kasarda. Rozhlasová hra. Scénická hudba František Petrus. Zvuk a technik František Gomolčák. Režie Miriam Budová.

Osoby a obsazení: Kurt (Ivan Horský), Konrád (Vlado Petruška), Hans (Marián Kleis), Karol (Ján Dudra /Kado/), hlas (Peter Gažo).

Nastudoval Československý rozhlas Košice v roce 1965. Premiéra 27. 2. 1965 (Československo 2, 21:00 – 22:00 h). Repríza 15. 4. 1965 (Bratislava, 20:00, 54 min). Obnovená premiéra 29. 8. 2017 (SRo Rádio Devín, 20:40 h.) u příležitosti 73. výročí SNP.

Lit.: Jančošek, Karol: Štyria z cintorína. In Rozhlas, roč. 21, 16/1965, s. 7 (článek). – Cit.: Cintorín a na ňom 342 hrobov. To je miesto pomyselného deja pôvodnej rozhlasovej hry Štefana Kasardu – Štyria z cintorína. A na tom cintoríne s 342 hrobmi je takmer na každom kríž a nápis. Narodil sa – zomrel – odpočíva. Iba na štyroch hroboch niet ani kríža ani nápisu. „Tam sú pochovaní bezmenní“ – uvádza autor prológu svojej hry a títo štyria bezmenní ožívajú v jeho predstavách, aby prežili dramatický zlomok svojho posmrtného života. Áno, je to absurdné. Mŕtvi hovoria, spomínajú, hádajú sa, vysvetľujú, konajú. Jeden z nich dokonca striaľa do svojich spoločníkov, ako keby mohol ešte raz zabiť mŕtvych… A na cintoríne vonia lipa, kdesi v diaľke vonia seno – vlastne aj na to všetko si mŕtvi už len spomínajú. Akosi tak to bolo vtedy, keď Uršuľa, košatá ako najplodnejšia jabloň, čakávala na záhrade a vedela sa úžasne bozkávať. A čo z toho mala Ríša? Na túto Konrádovu otázku Hans pochopiteľne nevie odpovedať. Vie len, čo z toho mali oni s Uršuľou, pravda, kým aj on nemusel preukázať zmysel pre záujmy Ríše a byť chrabrým. Teraz to vlastne znamená byť mŕtvym. Podľa Konráda však ani smrť nemusí byť ako smrť. Možno zomrieť slávne, napríklad v boji proti početnej presile či tak akosi, hlavne však: za záujmy Ríše – a možno zomrieť aj tak, že ťa zastrelí vojak v takej istej rovnošate, ako máš ty. (Ten vojak totiž zostal človekom a preto sa nemohol dívať, keď jeho druh chcel zabiť sedliackeho chlapca len preto, lebo mu ošpliechal čižmy…) Teraz tu ležia obidvaja: Konrád, ktorý bil chlapca, i Kurt, ktorý sa na to nemohol dívať a Konráda zastrelil. Poprava nasledovala ako samozrejmosť… Tu kdesi je zámer Kasardovej hry Štyria z cintorína, tohto absurdného posmrtného príbehu štyroch mŕtvych.