S Rozárkou (1979)

Přidal: Martin |

Říjen 18, 2014

Vincent Šikula. Rozhlasová hra pro mládež. Dramatizace prózy (1968). Rozhlasová úprava Marta Grossmanová. Zvuková a technická realizace Alojz Janeček, Peter Janík a Ján Backstuber. Hudební dramaturgie Anna Farkašová. Redakce Mária Mrvová. Režie Peter Jezný.

Účinkují Magdaléna Vášáryová, Ľubo Roman, Július Pántik, Mikuláš Bugár, Marián Gallo a Pavol Lazar.

Připravil Československý rozhlas v roce 1979 (29 min.). Repríza 18. 10. 2014 v cyklu Rozhlasová hra pre mládež (SRo 3 Rádio Devín).

Pozn.: Príbeh opisuje krásny vzťah medzi súrodencami Rozárkou a bratom Ondrejkom. Spočiatku bývali na dedine, no po rozvode rodičov odchádza Rozárka s mamou žiť do Bratislavy. Po smrti matky sa o ňu stará sestra Bára, ktorá ju zanedbáva. Ondrej sa preto rozhodne, že si vezme Rozárku na starosť a odchádzajú spolu bývať do rodičovského domu na dedinu. Dokonca kvôli Rozárke mení aj zamestnanie.

Rozárka je 18 ročné dievča, ale mentálne je zaostalá, jej duševný svet je na úrovni dieťaťa. Ondrej, jej starší brat, je jediný človek, ktorému Rozárka dôveruje. Nahrádza jej matku, za ktorou smúti. Preto jej rozpráva rozprávky.

Rozárka žije vo vlastnom rozprávkovom svete, nedokáže pochopiť svet dospelých a keď sa jej Ondrej snaží vysvetliť udalosti zo skutočného života, ona to nechápe. Ondrej nedokáže preniknúť do jej rozprávkového sveta. Jeho rozprávky nie sú typické rozprávky, ale príbehy zo života s rozprávkovými motívmi. Snaží sa jej priblížiť svet dospelých, chce potlačiť duševnú anomáliu a vyliečiť ju. Rozárka neprijíma bratove argumenty, lebo ona sa cíti byť šťastná a pokojná vo svojom svete, chráni si ho. Nakoniec Rozárka musí odísť do sanatória pre chorobomyseľných. Ondrejko si uvedomí, že jedine v takom svete, kde žijú ľudia s podobnými problémami ako ona, bude šťastná. Zostáva sám so zúfalým pocitom svojho ľudského zlyhania.

Novela je symbolom kontrastu medzi svetom detskej čistoty a svetom dospelosti, ktorý je preniknutý konvenciami, zlobou a nenávisťou. Autor nepriamo naznačuje, že človek sa môže vymaniť z tohto sveta do sveta rozprávok, kde môže nájsť útechu pre svoju dušu. Poviedka nie je vymyslená. Inšpirovalo ho skutočné dievča, ktoré autor stretáva na ulici. Ide o baladický príbeh o dievčati, ktoré bolo večne zakliate do detstva