Továreň na Absolutno (Továrna na Absolutno, 1966)

Přidal: Přemek |

Říjen 21, 2008

Karel Čapek. Dramatizace Štefan Šugár. Zvuková spolupráce Milan Janák a Jaroslav Faxa. Dramaturgie Michal Príbus. Režie Ladislav Hyža.

Účinkují Ján Blanský, Elena Petrovická, Andrej Vandlík, Ján Gubala, Anton Šulík, Ján Hečko, Ladislav Hritz, Emil Horváth, Igor Hrabinský, Ján Valentík, Jaroslav Vrzala a další.

Natočeno 1966. Premiéra 2. 2. 1967. Repríza 13. 1. 2018 (SRo Rádio Litera, 10:30 h.); 11. – 17. 1. 2023 (SRo 8 Rádio Litera).

Pozn.: Továreň na Absolútno – román zložený z fejtónov vychádza z utopického motívu o vynáleze karburátora, ktorý dokonale spaľuje hmotu a vyrába absolútno. Vynález spôsobí prevrat v hospodárskom, kultúrnom i mravnom živote. Obraz tohto prevratu je vlastne obsahom diela. Záver prináša obyčajnú ľudskosť, život bez všetkého, čo je prevratné a epochálne. Autor tlmočí myšlienku, že človek ani jeho svet nie je dokonalý, nie je ani zariadený tak, aby sa dokonalým stal. (anotace)

Lit.: Šaráková, Lucia: Týždeň s Karlom Čapkom. Téma týždňa. In web SRo 8 Rádio Litera, 8. 1. 2023 (článek). – Cit.: 9. januára 1890 sa v Čechách narodil spisovateľ, ktorý svojim širokým okruhom tém a vytríbeným citom pre dôležité maličkosti, zanechal po svojom plodnom živote nezmazateľnú stopu. Tá dodnes zasahuje nové generácie. Nebol to len spisovateľ, ale najmä nadčasový človek, čo sa na svet pozeral očami dieťaťa, no súčasne očami filozofa i vedca. Práve tento jeho vzácny presah dokázal uspokojiť náročného čitateľa až po tých najmladších. Preto sa oplatí neprestajne k nemu vracať. Pre jeho humor. Vízie a humanizmus. „Ak ste postavili vzdušný zámok, vaša práca nemusí byť zbytočná. Teraz mu ešte urobte základy,“ povedal tento novinár, básnik, dramatik, prekladateľ, kritik a prozaik niekoľkokrát nominovaný na Nobelovku za literatúru. Tento týždeň si Literu prenajal Karel Čapek. Vybrali sme pre vás jeho divadelné hry, poviedky, fejtóny i rozprávky. (…)

Román Továreň na absolutno počúvajte vo forme rozhlasovej hry od stredy. Dej zložený z fejtónov vychádza z utopického motívu o vynáleze karburátora, ktorý spaľuje hmotu a vyrába absolútno. Vynález spôsobí prevrat v hospodárskom, kultúrnom i mravnom živote. Záver prináša obyčajnú ľudskosť, život bez všetkého, čo je prevratné a epochálne. Autor tlmočí myšlienku, že človek ani jeho svet nie je dokonalý a nie je ani zariadený na to, aby sa dokonalým stal. (…)