Amok (1990)

Přidal: Premek |

Březen 28, 2017

Stanislav Gurka. Rozhlasová hra. Mistr zvuku Jozef Bajtek, Alojz Janeček. Odpovědný redaktor Vladimír Holan. Režie Peter Jezný.

Osoby a obsazení: Ivan Ivančík (Boris Farkaš), Peter Rychnovský (Vlado Černý), poručík Javorský (Marián Zednikovič), Milan (Marián Slovák), Jano (Jozef Vajda), Ondrej (Vladimír Obšil), Martin (Matej Landl), dozorný roty (Dušan Kaprálik), dozorný útvaru (Július Paluš), náčelník (Ivan Romančík), 1. voják (Ivan Laca), 2. voják (Pavol Višnovský), 1. hlas (Štefan Manžár), 2. hlas (Dušan Vaňo), 3. hlas (Juraj Predmerský).

Nastudovala Bratislava v roce 1990. Premiéra 17. 1. 1991 (Bratislava, 20:00 hod; 67 min.).

Lit.: anonym: {Amok}. In Teleplus 2/1991 (článek). – Cit.: Aktérmi pôvodnej rozhlasovej hry Stanislava Gurku Amok sú vojaci základnej prezenčnej služby, presnejšie dva druhy vojakov: mazák a holub. Mazáctvo a s ním spojené šikanovanie však nie je len špecifický problém týkajúci sa našej armády, je to častý jav pretrvávajúci aj v iných, profesionálnych armádach. Ak by sa ktosi pokúsil vykoreniť ho, musel by začať už kdesi na základnej škole alebo na učňovke. A tak nejeden mladý človek, ktorý príde na vojenčinu, pokračuje vlastne v tom, čo kedysi začal… Pritom rokmi podedené mazácke maniere nie sú len záležitosťou detí z rozvrátených rodín alebo mentálne zaostalejších chlapcov, šikanovania „podriadeného“ sa takisto dopúšťa napríklad gymnazista z usporiadanej rodiny. Akýsi nepísaný zákon, rokmi zaužívaná forma vojenčenia: najprv posluhuješ a trpíš, potom sa mstíš na tých, čo prídu po tebe.

Pri písaní svojej, v poradí šiestej rozhlasovej hry, vychádzal Stanislav Gurka opäť z faktov, pričom dokumentárne prvky v nej sú dokonale podriadené dramatickému tvaru. Príťažlivá tematika a forma hry zaujala nielen hercov a režiséra Petra Jezného, ale isto bude mať čo povedať aj rozhlasovému poslucháčovi. Inšpirátorom tohto príbehu z donedávna tabuizovaného vojenského prostredia bola rozhlasová redakcia armády a bezpečnosti, kde si koncom minulého roka (1990) „dokrútil“ Stanislav Gurka svoju základnú vojenskú službu. Počas nej sa mu naskytla možnosť nazrieť aj do zápisov vojenského psychológa i materiálov vojenského prokurátora.