Na druhej strane (Na druhé straně, 1991)

Přidal: Premek |

Leden 7, 2018

Jan Rys. Rozhlasová hra. Režie Andrej Medvec.

Osoby a obsadenie: Vrazil (Milan Drotár), Liška (Peter Gažo), vrchní (Zolo László).

Nastudoval Čs. rozhlas Košice v roce 1991. Premiéra 16. 5. 1991 (Bratislava, 20:00 h). Repríza 17. 5. 1991 (Bratislava, 9:00 h.; 58 min.); 23. 3. 2021 (SRo Rádio Litera, 8:30 h.).

Obrázek Lit.: -eška-: Na druhej strane. In Rozhlas a televízia 20/1991 (článek). – Cit.: Priestor pre úplnú voľnosť, to je želanie dvoch postáv rozhlasovej hry Jana Rysa Na druhej strane. Práve ona, tá druhá strana, je územím, či zasľúbenou zemou želanej voľnosti, ktorú neohraničujú ani kulisy, ani iné podoby oplotenia. Tá druhá strana je možno niekedy nepreskúmaná, odvrátená a tajomná, čo veľa sľubuje, ale je to tá, odkiaľ sme vyšli a kam sa osudovo musíme vracať.

Za nenaplnený cieľom sa dá vybrať s tichom v slove a s nekonečnou netrpezlivosťou srdca cez pády i vzopätia, aby človek napokon dospel k poznaniu, že tá vytúžená druhá strana je domov. A že sme k nemu prometeovsky prikovaní a oheň niekedy kradneme sami sebe.

Jan Rys sa narodil v Moravskej Ostrave, aby už v roku 1948 bol vo Viedni a neskôr v Nemecku, kde študoval nemčinu na večernom gymnáziu v Kasseli. Od roku 1951 slobodný spisovateľ píšuci po nemecky pre severomoravský rozhlas. Má za sebou prózy, televízne i rozhlasové hry. Jedna z nich je Na druhej strane s Vrazilom a Liškom, postavami napísanými výsostne rozhlasovo, ktoré by sa nezmenili ani na scéne vo svetle rámp. Aj tam by si ponechali rozhlasové výsady prehovoru.

Vrazil, ktorého predstavuje Milan Drotár, na jednom mieste v hre vraví: Existuje aj návrat bez príchodu. Lenže človek musí kamsi dojsť, no nie: Kamsi lenže kam…

Odpoveď má podobu panychídy. Milan Drotár niekoľko týždňov po nahratí hry opustil svoju stranu. Kde bol domov, divadlo, i rozhlasové štúdio. Aj so svojim Vrazilom, poslednou rozhlasovou postavou, ktorú stvárnil, z galérie z tých nesčíselných, ktoré vlastným rozmerom oživoval. Vrazil bol jeho posledné heroické vzopätie, aby sediac v hre pri rieke povedal: Rieka sa nechce vrátiť, také čosi vôbec nepozná.