Len neumrieť na lásku (Jen neumřít na lásku, 1981)

Přidal: Premek |

Březen 6, 2018

Marína Čeretková-Gállová. Hra pro starší mládež. Dramaturgie Anna Floriánová. Hudební dramaturgie Anna Farkašová. Zvuk Július Galát. Technická spolupráce Jozef Hanuliak. Režie Magda Grandtnerová.

Osoby a obsazení: Marika Marková (Nataša Gräffingerová), Ciba (Zuzana Kronerová), Čilinská, matka (Eva Rysová), Muca (Zora Kolínska), mistrová (Hana Kostolanská), Janka (Monika Paššová).

Nastudoval Československý rozhlas Bratislava v roce 1981. Premiéra 12. 4. 1981 (Bratislava, 16:30 h.; 57 min.). Repríza 11. 9. 2020 (SRo Rádio Litera, 12:30 h.).

Lit.: Floriánová, Anna: Len neumrieť na lásku. In Rozhlas, duben 1981 (článek). – Cit.: V rozhlasovej hre Maríny Čeretkovej-Gállovej bude reč – ako to už z názvu vyplýva – o láske. Autorka v nej ukazuje rôzne modifikácie a intenzitu a s ňou spojeného životného šťastia. Z úst hlavnej hrdinky počujeme takúto definíciu: „Láska nie je zbabelosť, sebectvo, láska v prvom rade dáva, láska je totiž postoj“ – postoj k druhému, k druhým, ku všetkému. A o tento postoj ide autorke, preto ho rozvádza pomocou deja a svojich hrdinov.

Osemnásťročná Marika sa zaľúbi do medika Jána Čilinského. Je šťastná, že zo všetkých dievčat si Janko vybral práve ju, dievča čo povymetalo všetky detské domovy aj so svojimi šiestimi súrodencami. Celý svet sa jej zdá byť krásny a úžasný, všetci ľudia dobrí. Stačí jej, keď sedí vedľa Janka, keď môže počúvať jeho hlas. Je vďačná za každý, i ten najmenší prejav lásky, je šťastná, keď si na ňu Janko len spomenie. Má rada všetkých, čo ho obklopujú, Jankovu matku, sestru. Hovorí: „Čo na tom, že ich nepoznám! Poznám teba“!

Ciba, jej priateľka, sa jej preto ustavične vysmieva: „Len neumri na lásku, kvietok medový“.

„Na lásku sa neumiera!“ tvrdí však Jankova sestra Muca. „Ani na tú veľkú, ktorú si vymýšľame, nahovárame a čo ja viem čo ešte!“ Preto v mene sesterskej lásky vystríha svojho brata pred nerozmysleným postupom. Chápe bratovu túžbu po veľkej, čistej láske. „Ale veď túžba je práve to, čo sa nemá splniť. Bez túžby sa nedá dosiahnuť absolútne nič, ale kde je napísané, že sa má splniť akurát to, po čom človek túži a nie voľačo celkom iné?“ Veď aj ona bola kedysi zaľúbená, ale teraz má Okál, upratovačku a svoj pokoj! Jankov vzťah k Marike Muca považuje len za recesiu, na ktorú má Janko síce právo, ale zdravý rozum zasa nemá právo definitívne zavrhnúť.

Keď ju však Janko ubezpečuje, že to s Marikou myslí smrteľne vážne, nazve jeho vzťah chorým postojom, ktorý môže jeho i celú rodinu prísť veľmi draho. „Braček drahý, ver mi, že som si svoj spôsob existencie nenadobudla lacno. Naivita, čistota a podobné nezmysly, to dnes mnohým vŕta v hlave, ale je to len a len náhrada za drogy a iné zvrátenosti, reakcia na tento chemický a kozmický vek. Keď si to úbohé stvorenie vezmeš, šialene to obanuješ. Tak šialene, ako šialene ju miluješ. A dostaneš ju do nešťastia presne tou cestou, ktorou si sa vybral; vy dvaja jednoducho k sebe nepatríte. V tvojom prípade je to obyčajný nádcha, vykuríruješ sa z nej – ani nezbadáš ako.“ „Nikdy!“ je Jankova odpoveď. A možno by tak i naozaj bolo, keby sa do toho nebola zamiešala jeho matka, samozrejme „v mene lásky“ – tentoraz materskej. Hrôza ju obchádza, keď si čo i len pomyslí, žeby jej Janko priviedol na promóciu tú strašnú stvoru, ktorá je iba obyčajnou podmajstrovou v nejakých odevných závodoch. Urobí preto aj s Mucou všetko možné, aby sa Marika nikdy nestala „pani doktorovou Čilinskou.“ Naplánuje teda svojmu synovi cestu do Kanady, ktorú naservíruje ako odmenu za úspešné štúdium. Povie mu to tesne predtým, postaví ho pred hotovú vec. „Formality s odchodom vybavené – chlapček nemá čo rozmýšľať. Keď privonia na Západe k voľačomu veľkému – na malé mu prejde chuť – chytí sa rozumu a s tou hlupaňou celkom prestane – dokonca sa bude hanbiť za to, čo chcel vykonať.“

A tak sa i stalo. Liek proti láske naozaj skvelo zabral. Janko sa zo zahraničia nevrátil. Ako bolo Marike si vieme dobre predstaviť. O jej ďalšom živote však už nič neprezradíme, iba jednu jej myšlienku: „Láska je dobrá, len ľudia sú zlí!“

Marína Čeretková-Gállová napísala hru netradičným spôsobom – vo forme telefonických rozhovorov. Poslucháč počuje vždy iba jedného hovoriaceho. Otázky a odpovede toho na opačnom konci drôtu si musí sám domyslieť.