Projekt česko-slovenského štátu sa rozvíjal najmä za hranicami monarchie, medzi predstaviteľmi českého a slovenského exilu. Prvé návrhy sformoval už v októbri 1914, po svojom odchode z vlasti, profesor pražskej univerzity a poslanec viedenského ríšskeho snemu Tomáš Garrigue Masaryk. Ako centrála československého odboja sa vyprofilovala Československá národná rada v Paríži, na čele s Masarykom (1915-16). Veľmi razantne sa za česko-slovenské riešenie postavili aj americkí Slováci.
Už v októbri 1915 sa zrodila Clevelandská dohoda – projekt budúceho československého štátu na federatívnom základe a neskôr, v máji 1918, známa Pittsburská dohoda. V roku 1916 sa k myšlienke československého štátu prihlásila aj väčšina Čechov a Slovákov v Rusku, ktorí dovtedy preferovali skôr štátoprávny príklon k cárskemu Rusku.
Najväčšiu zásluhu na ich obrate má neúnavná činnosť Milana Rastislava Štefánika. Podobne kľúčovú úlohu zohral Štefánik v organizovaní československých légií – vojenských jednotiek bojujúcich po boku dohodových mocností. Tie mali nielen veľkú vojenskú, ale aj politickú váhu. Najdôležitejšou podmienkou utvorenia Česko-Slovenska však bolo presvedčiť politikov dohodových mocností. Prekonať tieto bariéry, sa ukázalo ako najťažšie. Predstavitelia československého odboja tu operovali najmä sebaurčovacím právom národov.
Veľmoci si uvedomovali vazalské postavenie Rakúsko-Uhorska voči Nemecku. Postupne si osvojili argumentáciu československej strany a v roku 1918 uznali československú exilovú vládu. Tým pochovali monarchiu a požehnali vznik Československa. K získaniu súhlasu západných mocností výrazne pomohli aj vojenské úspechy Československých légií. O ich historickom význame pojednáva v relácii Československé légie a vznik ČSR (2016) redaktor Peter Turčík.
Komentáře
Zatím nemáte žádné komentáře.
Napište komentář k článku