Klopanie (Klepání, 1966)

Přidal: retroslovak |

Červenec 29, 2021

Vojislav Kuzmanovič. Rozhlasová hra. Dramaturgie Ján Vdovják. Překlad Ján Dohňanský. Scénická hudba Igor Bázlik. Zvuk Alojz Janeček. Technik Helena Lovásová. Režie Dušan Zimen.

Osoby a obsazení: první (Ctibor Filčík), druhý (Štefan Kvietik), třetí (Ján Jamnický).

Nastudoval Československý rozhlas Bratislava 18. 3. 1966. Premiéra 29. 3. 1966 (Bratislava, 22:10 h.; 45 min).

Lit.: -jv-: Klopanie. In Rozhlas, roč. 22, 14/1966 (článek). – Cit.: Rozhlasová hra Klopanie mala svoju premiéru v roku 1965 v záhrebskom rozhlase a uviedli ju aj mnohé zahraničné rozhlasy (Viedeň, Kolín). Kuzmanovič vo svojich rozhlasových hrách fabulu potláča na minimum. Svoje postavy situuje do vypätých dramatických situácií, zdanlivo neskutočných a absurdných. No je to premyslený zámer, aby mohol rozpitvať vnútro človeka a jeho charakter a vysloviť cez tieto paradoxné situácie veľkú pravdu o človeku a jeho dobe. Jeho hry sú filozoficko-metaforické a každá prináša prekvapivý autorský nápad ako v dramatickej situácií, tak aj myšlienkovom náboji. Klopanie je príbeh troch postáv, troch mužov, ktori sa zrazu ocitnú samotní v priestore, z ktorého niet nijakého východu. Je to skutočnosť, alebo len sen? Tú otrasnú realitu preívajú v skutočnosti, alebo sa všetko odohráva len v ich predstavách? Takto hneď na začiatku Kuzmanovič navodí pred poslucháča tajomnú atmosféru a prebúdza jeho zvedavosť. A táto zvedavosť a osud troch ľudí prerastá v hlbší podtext a núti pozorného poslucháča zamýšľať sa nad otázkami, s ktorými sa denne stretáva nad problémom ľudských vzťahov, humanity, porozumenia, nad vlastným egoizmom, ale aj nad tým, čo vlastne ja prinášam a obetujem pre tých druhých a či mravne a eticky sa viem vyrovnať s krízovými situáciami v ľudskom spolužití. Kuzmanovičov pohľad na človeka v hre Klopanie je veľmi obnažujúci, miestami sarkastický, bolestný, aby ukázal so všetkými protikladmi našu modernú dobu.