Na ceste do Acapulca (Na cestě do Acapulca, 1976)

Přidal: retroslovak |

Říjen 15, 2021

Chris Barnard. Rozhlasová hra. Překlad Mária Terenová. Odpovědný redaktor Vladimír Holan. Zvuk Jozef Bajtek, Jana Porembová. Režie Milan Semík.

Osoby a obsazení: on (Štefan Kvietik), ona (Viera Topinková), hoteliér (Dušan Blaškovič), hlas AA (Marián Gallo), hlas BB (Vladimír Durdík st.), hlas CC (Anton Mrvečka), železničář (Vladimír Kostovič), Bet (Eva Krížiková), muž (Peter Jerguš), voják A (Stano Dančiak), voják B (Juraj Paška), voják C (Ján Valentík), voják D (Pavol Mikulík), číšník (Gustáv Legéň), hlas z rádia (Jozef Šándor), hlas A (Vladimír Minarovič), hlas B (František Dibarbora), hlas C (Július Paluš), ženský hlas (Darina Vašíčková).

Nastudoval Československý rozhlas Bratislava 7. 10. 1976. Premiéra 9. 12. 1976 (66 min).

Lit.: anonym (= Holan, Vladimír?): Na ceste do Acapulca. In Rozhlas, 50/1976, str. 22 (článek). – Cit.: „Snažil som sa vyrozprávať príbeh tak jednoducho, ako je len možné, lebo komplexnosť problému neleží len v samotnej situácií, ale aj v spoluvine človeka na jej vytvorení. Pre niektorých ľudí pôjde iba o príbeh. Pre iných to bude otázka, na ktorú nemožno jednoducho odpovedať. Žiť, to znamená podieľať sa na zodpovednosti za všetko. I za viny, ktoré napácha násilie vo svete. To je všetko.“ Takto sa vyjadril k svojej hre Cesta do Acapulca autor Chris Barnard, priebojný juhoafrický spisovateľ. V krajine kmásanej vojnou citlivo vníma a reaguje na mnohorakosť dimenzií násilia, jeho mechanizmu, ktorý ovláda všetkých: násilných, utláčaných, ba aj tých, ktorí by radi stáli bokom a mali pokoj svätý.

Hra Cesta do Acapulca je o postavení človeka, humanity, práva alebo možnosti na súkromný život vo svete, ktorý ovládajú hrubé päste násilia. Hrdina hry je človek, ktorý nechce nič viac a nič menej, iba pokoj. I keď o tom autor v hre nehovorí, hrdina je očividne beloch. Od černocha by bolo samozrejmé, že chce pokoj, plný tanier, bezpečnú strechu a milovanú ženu pod ňou. Ale beloch, ktorý odmieta zaujať stanovisko v nespravodlivom zápase za nadradenosť belochov, je z hľadiska násilníkov dezertér a jeho postoj sa kvalifikuje ako zbabelosť a slabosť. Hrdina poznáva, že v takomto svete nemôže a nechce žiť. Nechce páchať násilie, nechce byť ani obeťou. Rozhodne sa teda pre únik.

Dvojica mladých ľudí, spojená láskou a želaním po pokojnom miestečku na svete, rozhodne sa, že prelomí bariéru bojísk a pušného prachu a unikne niekam. Hocikam. Hoci do Acapulca. Je to dosť slnečné a dosť ďaleké miesto na svete, aby tam nedoznievali výstrely z južnej Afriky a aby sa tam oplatilo putovať za vidinou pokoja a práva na súkromie.

Je príznačné, že už o 500 rokov skôr o podobné ideály zápasil Barnardov súkmeňovec, Erazmus Rotterdamský. Takisto vychádzal zo sveta, kde mocní a rozvášnení protivníci nútili malého človeka žiť, bojovať a umierať za ich záujmy. A takisto s príznačným holandským sarkazmom hodnotil situáciu, vyzýval k mieru – a tým poburoval. Toto je aj údel Chrisa Barnarda. V podmienkach, v ktorých žije, je Cesta do Acapulca protest a poburovanie. Pokračovanie „burských vojen“ o právo malého muža na pokoj vo vlastnej chalupe a na úrodu zo svojho poľa. Britký humor autora vše však nepomýli poslucháča. Od samého začiatku je hra plná napätia a zmrazuje úsmev. Je napísaná so vzácnym zmyslom pre čistotu a úspornosť dialógu.