Smrť hovorí v mojom mene (Smrt hovoří mým jménem, 1970)

Přidal: retroslovak |

Duben 7, 2022

Joe Alex. Detektivní rozhlasová hra. Překlad Anton Plevka. Úprava Oldřich Hladík. Odpovědný redaktor Karol Jančošek. Zvuk Jozef Gašpar. Technici Jozef Gašpar, Mária Čížiková. Režie Rada Šubová.

Osoby a obsazení: Ben Parker, detektiv Scotland Yardu (Peter Gažo), Joe Alex, spisovatel (Milan Drotár), Davidson, ředitel divadla (Ján Bzdúch), Henry Darcy, divadelní režisér (Peter Macko), Eva Faradayová, herečka (Darina Poldaufová), Angela Doddová (Hana Grissová), Thomas Dodd (Jozef Hodorovský), Charles Gresswel (Ján Dudra – Kado), Soames, noční vrátný v divadle (Albert Pagáč), Gullins, denní vrátný (Marián Kleis), Ruffin, šatnář (Ján Ondrejka), Jones, policista (Dušan Skokan), doktor Amstrong (Anton Gýmerský), policejní lékař (Zolo László), číšník (Ján Lacko).

Nastudoval Československý rozhlas Košice v roce 1970. Premiéra 20. 5. 1970 (Bratislava, 19:30 h.; 71 min).

Lit.: Jančošek, Karol: Smrť hovorí v mojom mene. In Rozhlas 21/1970 (článek). – Cit.: Kto to len toho Stephena Vinczyho zavraždil…? Počkajte, azda si spomeniem. Poznal som ten prípad veľmi dobre. Stretol som sa s ním asi pred rokom a bolo to dokonca v niekoľkých podobách: v podobe detektívneho románu, v podobe jeho dramatizácie i jej rozhlasovej realizácie, lenže… rok, viete, človek zabúda – a najmä keď sa denno-denne stretáva s ďalšími podobnými i nepodobnými príbehmi. Neostáva mi teda iné, než rozpomínať sa. Že k vražde došlo v divadelnom prostredí, že detektív Ben Parker sa o nej dozvedel v kaviarni, kde spolu so spisovateľom Alexom práve hovorili o inscenácii Ionescových Stoličiek, na ktorej očividnou náhodou boli a videli zavraždeného hrať jednu z troch postáv… by spomína si, že.. Áno, že ten spisovateľ, Joe Alex, je zároveň autorom románu Smrť hovorí v mojom mene, avšak je to iba pseudonym, v skutočnosti sa volá ináč a nie je nijakým Angličanom či Američanom, ale Poliakom…

…Okrem toho si pamätám, že na smrtiacej dýke bol akýsi nápis “Pamätaj, že máš priateľa!”, vyskytli sa dokonca dve takéto navlas rovnaké dýky s rovnakým nápisom, lenž e – kto vraždil? Riaditeľ divadla Davidson? Aký by však mal dôvod? Ono síce dôvod… niekedy na prvý pohľad.. Zato režisér inscenácie, Henry Darcy, ten dôvod mohol mať. Predsa kvôli Eve Faradayovej, protagonistke divadla, ktorá… Prosím vás, v ktorom divadle (a nielen v divadle) sa nevyskytuje čosi podobného! Žena medzi dvoma mužmi – večná téma. Alebo žeby ona sama?

Fakt, už neviem, ako to bolo. Vyšetrovali tuším aj ďalších. Angelu Doddyovú – nie ona to priniesla cez prestávku kvety? A okolo jej muža, Thomasa Dodda, čo to vlastne bolo? Áno, áno má rakovinu, bol v tom čase u svojho lekára – pokiaľ by išlo o alibi, lenže potrebuje on vôbec alibi? Patrí vôbec medzi podozrivých? Tak vlastne kto?! Och tie detektívne príbehy. Človeku pomotajú hlavu, nútia podozrievať každého, nútia kombinovať, kombinovať, kombinovať – až nakoniec strácate niť, váhate a neodvážite sa povedať: Vrah! Ešte štastie, že je tu zakaždým niekto spoľahlivejší ako my sami, niekto, kto má síce iba presne toľko faktov poruke, koľko i my, avšak, narozdiel od nás, on vraha vypátrať a usvedčiť dokáže. Spoľahlivo, tak ako v danom prípade detektív Parker za asistencie spisovateľa Joe Alexa.