Dom Bernardy Alby (Dům Bernardy Alby, 1998)

Přidal: rickie |

Květen 17, 2007

Federico Garcia Lorca. Rozhlasová adaptace světoznámé divadelní tragédie, drama žen spoutaných despotickou matkou. (La casa de Bernarda Alba, 1936). Překlad ze španělštiny Vladimír Oleríny. Rozhlasová úprava Vladimír Rusko. Dramaturgie Vladimír Fišera. Hudební dramaturgie Katarína Bielčiková. Mistr zvuku Ing. Stanislav Kaclík. Technická spolupráce Ing. Peter Janík, Ing. Richard Szabo. Režie Vladimír Rusko.

Osoby a obsazení: Bernarda, 60 let (Zdena Grúberová), María Josefa, její matka, 80 let (Viera Strnisková), Angustias, její dcera, 39 let (Viera Richterová), Magdalena, její dcera, 30 let (Lucia Vráblicová), Amelia, její dcera, 27 let (Anna Šišková), Martirio, její dcera, 24 let (Oľga Solárová), Adela, její dcera, 20 let (Michaela Čobejová), La Poncia, služebná 60 let (Adela Gáborová), služka, 50 let (Hana Kostolanská), Prudencia, (Viera Topinková), dále hrají Alžbeta Mikulášková, Mária Schlosserová a Nataša Kulíšková. Zpěv Július Trenčianský, Peter Chrum, Kolomán Zúrik, Peter Michalec. Kytarové improvizace Jozef Žabka.

Natočil Slovenský rozhlas Bratislava v roce 1998. Premiéra 1. 5. 1998 (Slovensko 1, 8:30 h.; 66 min.). Repríza 5. 10. 2014 (SRo 3 Rádio Devín), 1. 3. 2016 (SRo 3 Rádio Devín); 30. 1. 2019 (SRo 8 Rádio Litera 12:30 h.); 1. 2. 2019 (SRo 8 Rádio Litera, 14:30 – 15:35 h.).

Pozn.: Sledujte drámu sestier zavretých v jednom dome pod despotickým dohľadom matky. Spoločný priestor bez jediného muža sa onedlho mení na horúci kotol vášne, strachu, napätia a potláčaných emócií. (anotace)

Lit.: anonym: Dom Bernardy Alby. In Rozhlas a televízia 17/1998, roč. 72, str. 5 (článek). – Cit.: V prvej tretine 20. storočia ožíva sláva i krása španielskej drámy. Na opätovné výslnie sa dostáva v diele Frederica Garciu Lorcu. Andalúzan, básnik, svetobežník, ale hlboko vrastený do rodného kraja vracia španielskej dráme ľudovú miazgu, lyrický vzlet, scénickú dynamiku a výrečnosť gesta. Vyštudoval právo, jeho najväčšou záľubou bola hudba, no jeho životno náplňou sa stalo divadlo. “Dom Bernardy Alby” je hra o žiarlivosti medzi niekoľkými ženami, o neľútostnom, krutom až fanatickom poňatí rodinnej cti v dedinskom prostredí, cez ktorú sa na povrch predierajú výbuchy potlačovanej erotiky u troch sestier, súperiacich o lásku jedného muža, ktorý sa na scéne vôbec neukáže. Tajný zločin, spáchaný na záchranu rodinnej cti, je ďalší motív a stavebný prvok tejto tragédie, v ktorom sa Lorcovi podarilo vytvoriť nový dramatický štýl. Jeho výraznými znakmi sú prísna úspornosť výrazu a mohutná, sugestívna sila jazyka, dokonale zladeného s rytmom deja.