Ivan Teren (1921 – 2010)

Přidal: Přemek |

Srpen 18, 2010

Ivan Teren – rozhlasový a televízny režisér, bývalý riaditeľ Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave z rokov 1952-1955, zakladateľ televíznej filmovej tvorby, scenárista, dramaturg a básnik.

Narodil sa 31. augusta 1921 v Slatinke nad Bebravou. Študoval na gymnáziu v Trenčíne a v Prešove, kde zmaturoval. V roku 1948 absolvoval štúdium filozofie a slovenčiny na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave.

Literárne sa začal prejavovať ako stredoškolák a prispieval do viacerých časopisov. V rozhlase sa uviedol dramatizáciou Poničanovho Divného Janka (1942). Počas SNP pôsobil v Slobodnom slovenskom vysielači v Banskej Bystrici ako hlásateľ, redaktor a režisér a redigoval partizánske noviny Mor ho!

Od roku 1945 bol literárnym referentom a vedúcim slovesného odboru Československého rozhlasu v Košiciach. V rokoch 1946-1952 bol hercom a dramaturgom, v rokoch 1952-1955 riaditeľom SND v Bratislave. Pracoval aj ako šéfrežisér Československého rozhlasu v Bratislave (1955-1962), šéf umeleckých programov, vedúci Televíznej filmovej tvorby a režisér Československej televízie v Bratislave (1962-1981).

Ako režisér sa umelecky profiloval v programoch literárno-dramatického vysielania v rozhlase, kde režíroval nahrávky poézie, literárnych pásiem, rozhlasových hier a úpravy divadelných hier. V televízii naštudoval v roku 1957 jednu z prvých bratislavských televíznych inscenácií Ilúzia.

V televíznej režijnej tvorbe sa orientoval na pôvodné slovenské televízne hry (napríklad Polnoc bude o päť minút, Zbojnícka mladosť, Smrť chodí po horách). Je autorom hraného dokumentárneho triptychu o Teheránskej, Jaltskej a Postupimskej dohode (1972-1973). Medzi jeho najvýznamnejšie televízne inscenácie patria Dom Bernardy Alby (1966), Bankrot (1966), Objav v lese (1975), Ruže a sneh (1984), aj televízne filmy Prelom (1980), Čierny slnovrat (1984), Puto najsilnejšie (1990). Režíroval aj televízny seriál Jedenáste prikázanie (1977).

Za celoživotné dielo odovzdali Ivanovi Terenovi v máji 2007 filmovú cenu Igric (2006). Zomrel 15. mája 2010.