Oľga Duhanová (nar. 1949) a Bronislava Duhanová (nar. 1978)

Přidal: Přemek |

Prosinec 5, 2007

Mama Oľga je absolventkou divadelnej vedy a dramaturgie na VŠMU (1973), dcéra Broňa – žurnalistiky na FF UK (2000). Bratislavčanky, dcéra v súčasnosti žije v USA.

Vždy ich bavilo fabulovať, vymýšľať, hádať konce filmov a príbehov. Dcéra fabuluje lepšie, ale nemá trpezlivosť pri práci sedieť. Radšej rozpráva ako píše. Matka naopak, najradšej sedí a píše. Dcéra už počas štúdia pracovala v rôznych rádiách a ako moderátorka detských programov v STV (Crn-crn, Mravenisko). Písala hlavne pre noviny. Matka začínala ako dramaturgička v STV v Košiciach a od roku 1980 je dramaturgičkou SRo. Napísala rad televíznych scenárov, predovšetkým telekabaretov a Bakalárov a rozhlasových adaptácií divadelných hier i próz.

Poviedku Doktor napísala Broňa rukou, keď mala asi štrnásť rokov, ale nemala trpezlivosť ju prepísať do počítača. Po niekoľkých rokoch maminho napomínania, vyriešila situáciu svojsky – poverila touto zodpovednou úlohou mamu. Oľga, profesionálne deformovaná, ju nielen prepísala, ale rovno prepísala do podoby rozhlasovej hry .

Dcéru trápil bežný detský problém – chybný výber ľudského vzoru. Pri opise lekárskeho prostredia vychádzala z rozprávania svojho deda. Mama sa pri jej poviedke musela zamyslieť nad nezodpovednosťou dospelých, nad prázdnymi sľubmi, ktoré deťom ľahko dávajú a ľahko na ne zabúdajú. Inšpiroval ju opis prostredia, cítila v ňom anachronizmy a uvedomila si, že jej otec začal pracovať ako lekár v roku 1939. Posunula príbeh do tohto obdobia, pomohla si Broninou študentskou vedeckou prácou „Modra znamená život“ – o záchrane židovských detí v modranskom evanjelickom sirotinci. K príbehu vtedy okamžite pribudol ďalší motív – zbabelosť dospelých, o ktorej deti netušia, a preto často nedokážu pochopiť ich správanie.

A tak vznikla rozhlasová hra Jazvy nie sú rany. Hru „rodinný autorský tandem“ poslal do autorskej súťaže v roku 2001.