Ján Uličiansky (nar. 1955)
Ťažiskom literárnych záujmov J. Uličianskeho je dramatická tvorba pre rozhlas, bábkové i činoherné divadlo. Knižne debutoval veršovaným leporelom Hádanky (1980, 1984). Druhá kniha pre najmladších čitateľov Adela Zvončeková (1981) je zbierkou krátkych rozprávok zo života dnešných detí. V knihe Nedeľa (1987) hlavný hrdina prežije fantastické dobrodružstvá s otcom a novou kamarátkou z reštaurácie, kde ho otec zobral na obed, lebo mama je v nemocnici, odkiaľ sa má vrátiť so súrodencom. Trinásť rozličných rozprávok o snehuliakoch obsahuje kniha Snehuliacke ostrovy (1990). V knihe rozprávok zo života súčasných detí Máme Emu (1993) uplatnil podobný rozprávkovo-fantazijný princíp. Priateľstvo handicapovaného chlapca a veveričky v Orieškových kúpeľoch sa rozvíja v knihe Veverička Veronka (1996).
Pre rozhlas napísal rozprávkové hry Aťa a jej priatelia (1974), Tik Tak (1976) a Golego (1984). Hry Tik Tak a Golego neskôr prepísal do javiskovej podoby. Uviedli ich v Štátnom bábkovom divadle v Bratislave, Divadle J. Záborského v Prešove a v Štátnom divadle v Košiciach. Hra Tik Tak vyšla roku 1980 aj knižne. Rozhlasové hry Úplne malá balada (1976), Väčšia polovica lásky (1978), Krtko (1987) a Tretie zakončenie (1988) sú určené mládeži. Je autorom aj rozprávkovýc bábkových hier Čáry máry fuk (1983), Janko Pipora (1983), Radúz a Ľudmila (1983), Bohatier Kremienok (1986), ako aj autorom mnohých rozhlasových večerníčkových seriálov, ktoré neskôr prepísal pre televíziu.
Sedemdielny seriál animovaných televíznych večerníčkov Hrdinovia siedmich morí sa pohráva s parafrázami na príbehy slávnych hrdinov – ako bol kapitán Kukuk, stroskotanec Robímsám či dobrodruh Móric Leňovský
Dramatickým činoherným debutom J. Uličianskeho je dráma Alergia (1995). Príbeh hry sa odohráva v prostredí nemocničnej izby na oddelení kožnej kliniky, kde sa lieči hlavný hrdina. Druhý plán hry je mozaikou spomienok, reminiscencií a prejavov podvedomia, ktoré sú vo svojom vyznení výrazom duchovnej alergie súčasného človeka na svet, ktorý ho obklopuje, i na samého seba. V podobe televíznej inscenácie mala Alergia premiéru v STV roku 1997.
If you enjoyed this post, please consider to leave a comment or subscribe to the feed and get future articles delivered to your feed reader.
Tamara Chlebová
Takí sú rozhlasáci: Emil Benčík
Za vyše osemdesiat rokov svojej histórie sa Slovenský rozhlas vyprofiloval nielen ako informačné médium, ale aj a najmä ako významná celospoločenská kultúrna a umelecká inštitúcia. Kultúrnosť a tvorivosť boli charakteristickými znakmi Slovenského rozhlasu. V rozhlase pracovali ako redaktori, dramaturgovia, režiséri, herci, dirigenti i hlásatelia mnohé známe a významné osobnosti nášho kultúrneho, literárneho a hudobného života a podieľali sa na vytváraní jeho profilu. Pojem “rozhlasák“ mal a má svoj zvuk. V cykle relácií Takí sú rozhlasáci predstavujeme starších zaslúžilých rozhlasákov a pripomíname ich tvorivý podiel na rozhlasovom vysielaní. Jedným z nich je aj bývalý redaktor a šéfredaktor literárno-dramatického, kultúrneho a zábavného vysielania Československého a potom Slovenského rozhlasu Emil Benčík. Prežil v rozhlase a s rozhlasom štyri desaťročia a vytvoril stovky rozhlasových relácií. Je autorom mnohých rozhlasových umelecko-publicistických a dokumentárnych pásiem a fíčrov. K najvýznamnejším Benčíkovým dielam patrí deväťdielny fíčrový seriál o Alexandrovi Dubčekovi Prvý muž Pražskej jari, štvordielne seriály o Andrejovi Hlinkovi Zvon Andrej, o Slovenskom národnom povstaní Dies veritatis-Deň pravdy, o holokauste slovenských Židov Život a smrť s Dávidovou hviezdou. Zaoberal si sa aj problematikou druhej svetovej vojny Teheránska, Jaltská a Postupimská konferencia, Norimberský proces, Operácia Overlord, Posledný deň vojny a prvý deň mieru. Vzburám proti totalitnému režimu v bývalom sovietskom bloku venoval štvordielny fíčer Hlavou proti múru a vytvoril mnohé ďalšie literárne, dramatické, životopisné i humoristicko-satirické relácie a cykly ako Ľudia-fakty-udalosti, Sólo pre…, Takí sú rozhlasáci. Z jeho iniciatívy vznikol a pod jeho vedením sa sedemnásť rokov vysielal prvý rozhlasový rodinný seriál Čo nového, Bielikovci? E. Benčík sa venuje aj literárnej tvorbe, nedávno mu vyšla kniha poviedok Rebrík do neba a v tomto roku vychádza kniha Králi ducha, o „čiernych dňoch“ Janka Kráľa, Hviezdoslava a Vajanského.