Desatoro (Desatero, 2008)

Přidal: Přemek |

Září 12, 2011

Stanislav Štepka. Text ze stejnojmenné hry s úvodním slovem o autorovi. Další tvůrci nezjištěni.

Účinkuje Alfréd Swan.

Nastudovala Bratislava v roce 2008. Premiéra 12. 6. 2008 (SRo Devín, 13 min.).

Obsah: Prvé – V noci – Druhé – Nevezmeš nadarmo slovo láska – Tretie – Sviatky – Štvrté – Moja trauma – Piate – Nezabi – Šieste – Ako je to – Siedme – Čisté krky – Ôsme – Zaručené správy – Deviate – Žiadostivo túžim – Desiate – Na desiatich kanáloch.

Pozn.: Vyšlo knižně pod názvem Desatoro /a zopár navyše/ (Bratislava, Ikar 2006).

Ak má k fazuľovici mäsko správne chutiť, musí byť fajnovo vyúdené. Potom čaká na správnu chvíľu v domácej špajzke. Aj Štepkove príbehy Desatoro (a zopár navyše) sú zo špajzky, kam doma napochytro náš hladný človek zaraz po spovedi zabrúsi. Tak mu tu ostala ležať aj obchytaná a trochu zamastená Kniha kníh, tak mu tu ostali medzi zaváraninami ležať deje, ktoré postretal na svojej dennej ceste. Pritom naozaj je jedno, či protagonisti Stanislava Štepku kráčajú popri garádoch medzi dedinami alebo mestskými trotoármi.

Ak máme byť spravodliví (a ktože by ním netúžil byť), najlepšie sa číta práve úvodné desatoro. Do istej miery aj kvôli napätiu medzi biblickým slovom na úvod a praktickým použitím (či až zneužitím) samotného prikázania. Lebo takí sme my, aj prikázania si upravíme na svoju košeľu. Desať a deväť neveľkých poviedočiek, ba občas až čŕt je z rodu smutno-veselých, úsmev na perách a v srdci smútok, občas nostalgia. Aj autor sa na nás z obálky usmieva podopierajúc si zafačovanú ruku a palec. Nikdy nám nie je natoľko dobre, aby nás niečo nebolelo. Sme hriešni a občas si to aj priznáme.

Ešte dobre, že domáce údené je mäkulinké, rozplýva sa na jazyku, pojeme ho vari aj bez zubov, požujeme ďasnami. Stanislav Štepka je Bohom nadaný rozprávač príbehov z našich komôr. (Ľuboš Svetoň, Litcentrum.sk)