Život a smrt s Davidovou hvězdou (1991)

Dobrá a poctivá próza
Emil Benčík: REBRÍK DO NEBA

Autor poviedkovej zbierky Rebrík do neba Emil Benčík sa vo svojej vyše tristostránkovej knihe poviedok prezentuje ako zrelý prozaik, ktorý z formálnej i obsahovej stránky ovláda všetky atribúty a náležitosti klasického poviedkového žánru, ako hutnosť, stručnosť príbehu s dôrazom na jeho vonkajšiu i vnútornú dramatičnosť, so zreteľom na jeho dynamickú výstavbu a psychologickú presvedčivosť. Takmer dôsledne sa pridŕža základného pravidla krátkej epiky – povedať veľa málo slovami. Tejto zásade podriaďuje kompozíciu svojich poviedok, aj ich jazykovo-štylistickú štruktúru. Jeho zbierka poviedok upútava už svojou tematickou pestrosťou i vnútornou členitosťou tém. V nich sa významne uplatňuje živý, odpočúvaný a patrične diferencovaný jazyk postáv. Svieže a presvedčivé dialógy sú prevažne hlavnými charakterotvornými piliermi celého deja. V nich autor zručne uplatňuje aj očividné skúsenosti z mnohoročnej rozhlasovej tvorby a, pravdaže, pritom čerpá aj z fondu osobných skúseností, zážitkov a spomienok.
V opisných častiach zasa pestro a nekonvenčne čerpá z poetického arzenálu, jeho poetizmy prijateľne lyrizujú text, neretardujú ho, nadmerne nezaťažujú na úkor jeho epickej dynamiky. V tejto striedmej lyrike a v miere jej použitia vidím jednu z najcennejších oživujúcich vlastností Benčíkovej prózy. Čitateľ ju vníma ako náprotivok udržujúci rovnováhu medzi lyrizáciou a naturalizáciou príbehu. Pritom načim zdôrazniť, že aj v zrelých ľúbostných príbehoch má krehká erotika prednosť pred hrubozrnným sexom. Autor sa nepúšťa do módnych avantúr vedúcich k samoúčelným naturalizmom a vulgárnostiam presahujúcim úctu k dobrému vkusu.
Navyše je hádam vhodné pripomenúť, že autor sa viac-menej úspešne pokúša udržiavať tradičný vzťah medzi etickým a estetickým, aj keď v niektorých poviedkach z prísneho hľadiska „tancuje na ostrí noža“.
Zo súhrnného hodnotiaceho hľadiska možno vyzdvihnúť, že Emil Benčík sa vo svojej zbierke Rebrík do neba prejavil ako nonšalantný a kultivovaný rozprávač, a takto sa vo svojich najlepších poviedkach približuje k šikulovskému rozprávačskému fenoménu. Svoj realistický žánrový diapazón rozširuje od feérie až k humoreske a burleske a nie je mu cudzia ani anekdota, duchaplná irónia, či sebairónia. Jeho poviedkam nemožno uprieť čitateľskú príťažlivosť, oddychovú ľahkosť a ústretovosť k frekventovanému čitateľskému vkusu, no nemožno mu pritom vyčítať lacnú atraktivitu, povrchnosť, vyprázdnenosť a ľudskú odcudzenosť. A to nie je na pozadí súčasnej porovnateľnej prozaickej tvorby málo. Skrátka, Benčíkove poviedky neokázalo pritakávajú nedeformovanej a optimistickej ľudskosti
(Literárny (dvoj) týždenník 1-2/2009)
Andrej Chudoba

Takí sú rozhlasáci

Akí boli bývalí rozhlasáci? Akí boli ľudia, ktorí sa upísali Slovenskému rozhlasu na tridsať- štyridsať rokov, ba mnohí aj na celý pracovný život? V cykle relácií Takí boli rozhlasáci predstavujeme poslucháčom bývalých dlhoročných pracovníkov Slovenského rozhlasu – redaktorov, dramaturgov, režisérov, hercov, hlásateľov, moderátorov, majstrov zvuku. Pripomíname ich životné osudy a ich osobný tvorivý vklad a podiel na tvorbe rozhlasových programov. Aj ich zásluhou Slovenský rozhlas sa mohol prezentovať ako celonárodná kultúrna a kultúrno-tvorivá ustanovizeň, ktorej poslaním bolo a je nielen sprístupňovať a rozširovať kultúrne a umelecké hodnoty, ale ich aj spoluvytvárať. To oni prispeli k etablovaniu a prezentácií špecificky rozhlasových publicistických, literárnych, dramatických, hudobných i zábavných žánrov, ktoré dnes tvoria neoddeliteľnú súčasť slovenskej žurnalistiky, literatúry i umenia. Nepochybne k ním patrí aj bývalá režisérka Viola Muránska, ktorá prežila v rozhlase a s rozhlasom tridsať rokov. Stovky rozhlasových relácií nesú jej režijný rukopis. Venovala sa predovšetkým réžii programov pre deti a mládež. Navyše, je aj autorkou textov populárnych pesničiek, z ktorých viaceré vznikli v tvorivej dielni Slovenského rozhlasu. Režisérka Viola Muránska patrí medzi tie rozhlasové osobnosti, ktoré sa zapísali do histórie tohto média.
Takí boli rozhlasáci – 19. mája o 11. hodine na Rádiu Devín . Autor relácie Emil Benčík, redaktorka Tamara Chlebová, moderátor Marián Grebáč.

Kľúčové slová: Takí boli rozhlasáci – Viola Muránska – Emil Benčík – Tamara chlebová – Marián Grebáč

Emil Bencik (1933) is a Slovak journalist and author. A long-time editor of the Slovak Radio in Bratislava, he has written many literary, biographical, dramatic and documentary radio programmes (“features“), series and cycles. Among the most important of these are radio series about Alexander Dubček „The first man of Czechoslovak spring“ /Prvý muž česko-slovenskej jari), about Andrej Hlinka „Bell Andrej“ (Zvon Andrej), about the Slovak national antifascist uprising in the year 1944 „Dies veritatis – Day of truth“ (Deň pravdy), about the Holocaust of Slovak Jewery „Life and death with the David star“ (Život a smrť s Dávidovou hviezdou). He was also interested in the Second world war with radio dramas like The conference of Tehran, Yalta and Postupim, The Nuremberg process, Operation Overlord and The last day of war, the first day of peace (Posledný deň vojny, prvý deň mieru). He dedicated a four part radio series „With the head against the wall“ (Hlavou proti múru) to uprisings against the totalist regimes in the soviet bloc. He is also the author of numerous satirical radio programmes, profiles of personalities and three cycles of lyrical miniatures – „Quiet hands“ (Tiché ruky), „Nest in the hands“(Hniezdo na dlani) and „Let the trees grow“(Nechajme stromy rásť). The radio output of Emil Benčík has been digitalised in a DVD collection called „What the wind did not blow away“ (Čo neodvial vietor). He is the autor of books „The worn-out black“ (Vyblednutá čerň) and „In service of the radio“ (V službách rozhlasu). He also writes novellas and short stories. He is the autor of “a book godly and ungodly short stories and sayings“ called “A ladder to heaven“ (Rebrík do neba). The work of Emil Benčík has been awarded numerous prizes, premiums of the Literary fund of Slovak republic, the medal of Alexander Dubček as well as the Prize of Vojtech Zamarovský for non-fiction literature.
(www.litcentrum.sk – in Slovak language)

Emil Benčík: REBRÍK DO NEBA
Bratislava, 2008, s. 318
Emil Benčík (1933) je známym rozhlasovým autorom. Doménou jeho tvorby pre rozhlas boli umelecko-dokumentárne a literárne pásma, fíčre, rozhovory či profily osobností. Zameriaval sa na témy z nedávnej histórie a z éteru zneli autorské pásma o Teheránskej, Jaltskej či Postupimskej konferencii, o norimberskom procese. Je autorom životopisného pásma o Alexandrovi Dubčekovi (Prvý muž česko-slovenskej jari), pásma o Andrejovi Hlinkovi (Zvon Andrej), fíčra o Pražskej jari, o holokauste a veľa ďalších. Benčíkova rozhlasová tvorba je zaznamenaná na zvukových nosičoch a nachádza sa vo väčších slovenských knižniciach. Za prácu v oblasti rozhlasovej literatúry faktu sa stal laureátom Ceny Vojtecha Zamarovského. Emil Benčík sa popri práci rozhlasového publicistu-dokumentaristu venoval aj literárnej tvorbe reprezentovanej lyrickými miniatúrami a poviedkami. Výsledkom tejto činnosti je zbierka „zbožných a bezbožných poviedok a povedačiek“ Rebrík do neba. V nej sa venuje rozličnej tematike (spomienkam na minulosť, religiozite, vojne a pod.). Pri spracovaní využíva prvky humoru, anekdoty, paródie a hyperboly. Všetko je podfarbené „striedmou lyrikou“, ako na okraj zbierky napísal spisovateľ Andrej Chudoba. Autor dejové zápletky nezaťažuje prílišnými komplikáciami, rozpráva ich pútavým a dynamickým jazykom zrelého rozprávača. Aj vážnejšie témy vie vyrozprávať s určitým zveličením, diferencovane. Raz sa nám predstavuje ako narátor s nepopísanou a naivnou detskou dušou, snažiacou sa orientovať v náboženskom chápaní sveta, inokedy sa z neho stane ľudový mudrlant odpovedajúci na otázky života ľudovou múdrosťou a sedliackym rozumom. Inokedy sa z autora stáva prefíkaný filozof hľadajúci chyby logiky knihách, na ktorých stojí religiozita. Emil Benčík svoje svieže poviedky a povedačky postavil na základoch prežitého, videného, počutého a vymysleného. Vznikla tak kniha, ktorá sa dá čítať bez toho, aby ste sa nudili.
Ivan Szabo – Euroreport.sk, 6/2009

Už veľa rokov som skalnou poslucháčkou rozhlasu. Počúvam výberovo, najmä rozhlasové hry, literárne programy a umelecko-dokumentárne a publicistické pásma (fíčre). Pravdaže, dobre poznám aj rozhlasovú a literárnu tvorbu pána Emila Benčíka.Zaujali ma najmä jeho rozhlasové seriály o Alexandrovi Dubčekovi a Andrejovi Hlinkovi a o tragédii slovenských Židov počas druhej svetovej vojny, ale aj oniné jeho diela. Knihu poviedok Rebrík do neba som ešte nečítala, ale rád si ju prečítam, pretože som zistila, že sa nachádza aj v našej mestskej knižnici.
Iveta Matková

Kto si vypočul štvordielne dokumentárne a publicistické pásmo Emila Benčíka Život a smrť s Dávidovou hviezdou zaiste mi dá za pravdu, že je to výnimočné dielo svojim rozsahom i dosahom. Autor na základe autentických zvukových dokumentov a nahrávok, uchovaných vo zvukovom echíve Slovenského rozhlasu, hodnoverne predstavil prenasledovanie, utrpenia a smrť takmer 70 tisíc slovenských občanov židovského pôvodu počas druhej svetovej vojny. Je to neobyčajne otvorená a kritická výpoveď o priebehu holocaustu na Slovensku a odhaľuje aj tých, ktorí sa o to pričinili. „Treba poznať pravdu, celú pravdu, lebo len pravda vedie k vnútornej katarzii a poľudštuje človeka i národ. Autor nezabudol ani tých statočných , ktorí v tých ťažkých chvíľalch poskytli prenasledovaným pomoc, ochranu a mnohým zachránili život.