V svetle rámp (Ve světle ramp, 1988)

Přidal: Přemek |

Červenec 7, 2008

František Dibarbora. Výběr, sestava a režie sestřihu František Obžera. Dramaturg Jozef Skovay. Zvuková režie Zuzana Rubikova.

V svetle ramp 1988 Vydal Opus Bratislava v roce 1988 (1 LP, stereo 9118 2109).

Použité materiály ČsRo Bratislava:

Herectvo nie je povolanie, herectvo je vášeň – rozhlasový profil Františka Dibarboru (A,B)
Silvester 1966 – účinkuje František Dibarbora a Martin Gregor (A)
Silvester 1975 – účinkuje František Dibarbora a Martin Gregor (A)
Silvester 1953 – účinkuje František Dibarbora a Ondriš Jariabek (B)
Otec Goriot – rozhlasová dramatizácia – účinkuje František Dibarbora(B)
Zabudnuté tvare – rozhlasová hra – účinkuje František Dibarbora a Ctibor Filčik (B)

Z obalu:
Žiť smútok s humorom.
Čo zostáva po človeku? Hlboká rana, ktorú milosrdný čas zaceľuje u najbližších jazvou? A čo zostáva po hercovi? Film, magnetofónový pás, televízny záznam, niekoľko kritík, pár slov z rozhovorov a článkov? Idol, ideál, hviezda i „hráč všedného dna“ v spomienkach blednú. Fero Dibarbora bol v našom stále ešte mladom divadelnom organizme ojedinelým zjavom. Rodený „Prešpurák“ z periférie mesta vyrástol do jeho stredu ako jedna z najosobitejších a neopakovateľných slovenských hereckých osobností. Uskutočnil sen herca, jeho ideál: stal sa „trojjediným“. Bol komikom, tragikomikom i tragédom. Jeho podpis je na základoch slovenského kabaretu a estrády, operete ponúkol noblesu a humor s príkladným zmyslom pre mieru, v činohernom umení, vo filme, v televízii, v rozhlase zanechal míľniky v podobe charakterových štúdií všetkých typov a žánrov. Výrazne ho charakterizoval p o h y b (najmä v myslení) a nesmierna chuť žiť, poznať, vidieť a vedieť. Vravieval, že ma radšej smiech ako slzy. Bol zrejme z tých vyvolených, to dokázali žiť smútok z údelu človeka tým najdôstojnejším spôsobom – s humorom. „Sny spŕchnu, kroky zmyje čas“, ale jeho vklad do slovenského hereckého umenia je hodnotou, ktorá pretrvá, lebo pokračuje, žije, inšpiruje a nedá pokoj, nedá … (Ladislav Chudík)