Ružová Anička, Drakova nevesta, Jankovo šťastie (Růžová Anička, Drakova nevěsta, Jankovo štěstí, 2003)

Přidal: Martin |

Červenec 27, 2011

Ruzova Anicka (2009) Pavol Dobšinský. Dramatizace Maja Glasnerová. Dramaturgie Elena Matulayová. Hudba Rastislav Dubovský. Zvuková režie Ing. Peter Daniška. Výtvarný návrh Miroslav Regitko, 2009. Režie Ľuba Vančíková.

Osoby a obsazení: rozprávač (Ján Greššo, 1-3), Anička (Andrea Kiráľová, 1), Janko (Martin Kaprál, 1), tetka (Adela Gáborová, 1), Katrena (Lujza Schrámeková, 1), mladý pán (Ondrej Kovaľ, 1), kačičky (Adela Mojžišová, Lucia Molnárová, 1), Janko (Martin Kaprálik, 2, 3), drak (Vladimír Bartoň, 2), vidák (Ondrej Kovaľ, 2), gazdiná (Adela Gáborová, 2), Juliana (Adela Mojžišová, 2), starec (Dušan Lenci, 2, 3), žobrák (Vladimír Bartoň, 3), Marka (Lucia Molnárová, 3).

Vydal A.L.I. Bratislava v roce 2009 v edici Rozprávky zo zbierok Pavla Dobšinského (1 CD, AI2715-2).

Pozn.: 1. Ružová Anička – V jednej dedine, v chudobnom domci, šťastne si nažívali braček a sestrička – Janko a Anička. Keď však vyrástli, umrela im dobrá mamka a namiesto nej sa detí ujala zlostná tetka, ktorá si navyše so sebou priviedla aj svoju mrzkú dcéru Katrenu. Od tých čias nebolo v dome pre Aničku a Janka pekného slova. Starší Janko nevydržal dlho znášať príkorie a vybral sa do sveta do služby. Kým on slúžil u bohatého pána, na gazdovstve sa diali čudesné veci. Anička celučičká celá obrástla ružovými kvetmi a Katrena zas strapatým tŕním. Všetci sa chodili na ten div divúci dívať a jedného dňa zavítal k bráne domu i jeden maliar, ktorému sa dala Anička potajomky namaľovať a obrážtek potom poslala bračekovi Jankovi, aby na ňu v službe nezabudol. Jankovi však obrážtek priniesol nielen radosť, ale aj veľké utrpenie. Prečo? To vám už dopovie rozprávka o prekrásnej Ružovej Aničke a jej zlatých kačičkách…

2. Drakova nevesta – Bola raz jedna pyšná gazdovská dievčina Juliana, ktorá chcela len takého muža, čo mu na svete páru nebude. A veru sa taký našiel – prišiel od hlavy až po päty celý v zlate oblečený, a tak všetkých oslepil, že si nikto zo svadobčanov vôbec nevšimol, že je to prezlečený drak. Keď sa Julianka zbadala, bolo už neskoro. A bol by s ňou veru amen, keby nebolo odvážnych bratov – a medzi nimi najodvážnejšieho – Vidáka.

3. Jankovo šťastie – Keď sa Janko vybral do sveta hľadať šťastie, dostal sa do zámku na vrchu Sitno, k múdremu starcovi, ktorý mu ukázal svetlicu s troma stolmi. Jeden z nich bol lesklý ako sklo, druhý drsný ako neopracovaný kameň a za ten tretí ho posadil a nachoval. Medzi tými dvoma zvyšnými stolmi neustále chodili jeden muž a jeden mládenec, prenášali jednu knihu zo stola na stôl a čítali z nej mená. Kto boli tí dvaja? Ten mládenec bol starcov vnuk, volali ho Viera, ten muž bol starcov syn, volali ho Skúsenosť. Nuž a Starcovi vraveli Múdrosť. Starec prezradí Jankovi, že z toho miesta vychádzajú na svet duše, ktoré sa ešte len majú narodiť. V tej knihe sú zapísané ich mená. Čie meno mládenec a muž vyrieknu, toho duša vyjde na svet a tam žije. Koho meno vyrieknu pri lesklom stole, ten životom pôjde po hladkej ceste. A ten, koho pri kamennom, toho život pôjde po hrboľatom kamenistom chodníku. Nebolo by to asi veľmi spravodlivé, keby na tých cestách nebolo toľko odbočiek. Človek sa vždy sám rozhoduje, kam pôjde a kam ho jeho cesta dovedie…Veru, veľa sa toho Janko od starca – Múdrosti dozvedel. No či to dokáže vo svojom živote aj zúžitokovať, dopovie vám príbeh o hľadaní ľudského šťastia. (anotace vydavatele)