Deň radosti (Den radosti, 1989, 1990, 1999)

Přidal: Martin |

Listopad 16, 2013

Milan Lasica a Július Satinský. Hra ve dvou dílech. Hudba Jaroslav Filip. Hudební režie Ján Lauko. Zvuková režie Jozef Krajčovič. Technická spolupráce Ján Machút, Martin Jurík. Remastering Ján Machút, 2000. Sleeve-note Kornel Földvári, 1990. Fotografia Tibor Huszár, 1990. Design Miroslav Brocko, Ján Meisner, 1990, Koloman Kertész Bagala, 1999. Fotograf Jozef Uhliarik, 1999. Producent Koloman Kertész Bagala. Režie Juraj Nvota.

Osoby a obsazení: optimista (Milan Lasica), pesimista (Július Satinský) a klavírista (Jaroslav Filip).

Záznam z veřejné nahrávky v Štúdiu S v červnu 1989. Vydal Opus Bratislava v roce 1990 (2 LP, 93182200 a 201, 2 MC, 113:52). Reedice Opus Bratislava v roce 1999 v edici L & S (2 CD, 91 2473-2 a 91 2474-2, 58:02 a 55:16). Reedice Opus / Forza Music, s. r. o., v roce 2007 (2 CD, 91 2200-2, 58:03 a 55:14).

Obsah: CD 1 – 1. Úvod s klavíristom, 2. Ja som to hovoril, 3. UMRET, 4. Trt makový, 5. Optimizmus – pesimizmus, 6. Metafora bez borovičky, 7. Účasť dobrovoľná, 8. Agroekologickomultilaterálne obštrukcie, CD 2 – 1. Možno to vyjde inokedy, 2. Horúca linka, 3. Zajačí triumf, 4. Možno zablúdili, 5. Tri bodky, 6. Počkáme, 7. Hrobár nádejí, 8. Trt a dva orechy, 9. Už dosť.

Pozn.: V Tatra revue a neskôr v Divadelnom štúdiu (Divadlo na korze) vystupovali Lasica a Satinský vo vlastných programoch, ktoré boli založené na brisknom inteligentnom humore, v tom čase na Slovensku, pravdu povediac, vskutku neobvyklým. Pestoval sa vtedy skôr akýsi „folklórny“ humor typu najrôznejších ľudových rozprávačov. Lasica a Satinský sa stali sviežim vánkom, ktorý slovenský divák zachytával dovtedy len sporadicky z pražského Semaforu či jeho predchodcu Osvobozeného divadla. V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch sa zrodili obľúbené programy ako Soireé, Bumerang, Radostná správa pre všetkých, ktorí majú ťažkosti s mechúrom, Ktosi je za dverami a ďalšie. Humor Lasicu a Satinského, ktorý získaval čoraz viac na obľúbenosti najmä v slovenských intelektuálnych kruhoch, však ani trochu nešanoval vtedajšiu vládnu moc (napísali napríklad scénku, v ktorej parodovali príchod spojeneckých armád do Československa v roku 1968), a tak logicky prišiel zákaz vystupovania. Nuž, a ako to už v takýchto prípadoch nebolo výnimkou, komikov na čas prichýlilo české divadlo. Respektíve moravské – divadlo Večerní Brno. V osemdesiatych rokoch sa však opäť vrátili do Bratislavy, najprv do činohry Novej scény a potom, ako sme už spomenuli, založili Štúdio S (neskôr premenované na Štúdio L + S). Až vtedy mali premiéru ich prvé autorské hry: „Deň radosti“, „Náš priateľ René“, „Jakub a jeho pán“. V júni 1989 vznikla verejná nahrávka zo Štúdia S, kde Milan Lasica (Optimista), Július Satinský (Pesimista) a Jaroslav Filip (Klavirista) v réžii Juraja Nvotu hrali Deň radosti. (sleeve-note)