Božské džezy (2008?)

Přidal: Přemek |

Květen 13, 2008

Miloš Janoušek. Režie Milena Lukáčová.

Povídku čte Peter Bzdúch.

Natočeno 2008 (?) (13 min.).

Lit.: Pynset, Robert B.: Násilie, humor a tendencia k mysticizmu v súčasnej slovenskej literatúre. In Slovenské pohľady 8-9/1995 (recenze povídky). – Cit.: Najnápaditejšou ukážkou čierneho humoru na túto tému, s akou som sa stretol v súčasnej slovenskej literatúre, je Janouškova poviedka Božské džezy. Samotný názov je slovnou hračkou, ktorú čitateľ pochopí, až keď sa dostane k posledným dvom vetám. To isté platí o dvoch ľahkých nenáročných pasážach textu, v ktorých sa zhovorčivý muž pokúša uhádnuť zamestnanie svojho tichého spoločníka v krčme. Čitateľ ich vníma ako bežný humor, až kým sa nedostane k uvedeným dvom záverečným vetám, keď pochopí ich tragickú pointu… Po prvé v príbehu ide o priamočiary čierny humor, po druhé, možno v ňom vidieť aj ironickú paródiu súčasnej módnosti apokalyptického a po tretie, možno ho interpretovať aj v súlade s Milčákovým radostným konštatovaním, že dnešný svet ako taký je dosť apokalyptický. Pochybujem o tom, že Janoušek chcel vyjadriť túto tretiu myšlienku, ale text ju obsahuje. Janouškove poviedky obsahujú vzácne málo pesimizmu, ale na druhej strane vyjadrujú určité obavy, známe už z gotických románov,, obavy z nebezpečného zasahovania techniky do prírody. (Tým akoby Janoušek reflektoval spôsob myslenia a štýl Karla Čapka)…
Janouškov záujem o problém ľudskej arogancie, tak často vyjadrený práve prostredníctvom jeho odpudzujúco bombastických rozprávačov, možno chápať ako záujem o problém ľudskej spupnosti vôbec. Napokon, neskrotný optimizmus milého Zuláka nie je v skutočnosti ničím iným než spupnosťou. A tak i v Janouškovom čiernom humore možno nájsť dačo z tendencie k mysticizmu…