Norimberské vajce (Norimberské vejce, 2009)

Přidal: Martin |

Listopad 14, 2012

Ifran Horozović (Horozovič). Povídky z knihy Iluzionistov hrob a levitujúca žena. Překlad Karol Chmel. Redakce Oleg Pastier. Zvuk Milan Greguš. Hudební dramaturgie Miroslav Nemec. Režie Róbert Horňák.

Účinkují Lucia Vráblicová a Peter Rúfus.

Připravil Slovenský rozhlas v roce 2009 (25 min.). Repríza 1. – 7. 5. 204 (SRo 8 Rádio Litera).

Obsah: Norimberské vajce, Opona, Ukradnuté hodinky, Rozprávka o bagdadskej rybe.

Lit.: Šenc, Martin: Týždeň Európy a európskych autorov. Téma týždňa. In web SRo 8 Rádio Litera, 26. 4. 2024 (článek). – Cit.: Tento týždeň sa pri príležitosti 20. výročia vstupu Slovenska do Európskej únie venujeme tvorbe európskych autorov. Prinesieme vám niekoľko textov z cyklu Súčasná európska poviedka, kde si predstavíme spisovateľov z pomerne málo známych literárnych končín. Ponúkneme tiež dlho nevysielanú rozhlasovú adaptáciu divadelnej komédie írskeho dramatika Georga Farquhara Gavalieri, ale tiež napínavú rozhlasovú hrú podľa prózy ruského spisovateľa Alexandra Grina Partia biliardu. Nebude chýbať ani pásmo Martina Kalužáka, ktoré hovorí o histórii vzniku Európskej únie a podrobne mapuje cestu Slovenska do tohto spoločenstva. Nachvíľu sa vrátime aj ku knihe Čo Dante nevidel a ponúkneme vám tri časti čítania na pokračovanie z tohto mrazivého svedectva o osude židov v koncentračnom tábore. Knihu napísal Jozef Lánik, čo je umelecký pesudonym Alfréda Wetzlera. A nebude chýbať premiérová relácia z cyklu V skratke. Autorka Michaela Macejková v nej reflektuje špecifickú oblasť poézie, ktorá sa označuje ako ženská. (…)

Od štvrtka sa v našom vysielaní objavia štyri poviedky autora z Bosny a Hercegoviny, Ifrana Horozovića, z jeho najznámejšej knihy Iluzionistov hrob a levitujúca žena. Vyberáme pre vás prózy Norimberské vajce, Opona, Ukradnuté hodinky a Rozprávka o bagdadskej rybe. V réžii Róberta Horňáka čítajú Lucia Vráblicová a Peter Rúfus. Ak by sme mali Horozovičovu spisovateľskú tvorbu charakterizovať jednou vetou, bola by to tá z poviedky Písmená na nechte: „Bezdôvodné svetlo, biely papier vpíja zdôvodnené vety a skladá ich do nepodplatiteľnej bieloby…“ (…)