Totalita 1/11 (2020)

Přidal: Premek |

Listopad 18, 2020

Připravila Soňa Gyarfášová.

Natočeno 2020. Premiéra 10. – 20. 11. 2020 (SRo Rádio Devín). Repríza 6. dílu 28. 6. 2021 (Rádio Devín, 15:38 – 15:43 h.) ke Dni památky obětí komunistického režimu.

Obsah: 1. Heliodor Píka – 2. Anna Šestáková – 3. Branislav Tvarožek – 4. Eduard Marek – 5. Ján Zeman – 6. Štefan Ružovič – 7. Jaroslav Fabok – 8. Eugénia Vyskočilová – 9. Jiří Málek – 10.

Lit.: anonym: Cyklus: Totalita. In web SRo Rádio Devín, 16. 11. 2020 (článek + nhrávka k poslechu) – Cit.: Pri blížiacom sa novembrovom výročí od 10. do 20. 11. 2020 v tomto cykle prináša Soňa Gyarfášová príbehy ľudí, ktorí prežili to najhoršie z obdobia komunistického režimu, temné päťdesiate roky a dočkali sa po vyše štyridsiatich rokoch aj Nežnej revolúcie, ktorá im priniesla novú nádej. Niektorí z nich sú ešte stále medzi nami, iní nás pred pár rokmi opustili a v našom rozhlasovom archíve zostali aspoň ich svedectvá.

Prvý príbeh hovorí o justičných vraždách odporcov komunistického režimu – z politických dôvodov bolo v Československu popravených 228 ľudí. Prvou obeťou bol legendárny generál Heliodor Píka. Soňa Gyarfašová zaznamenala príbeh jeho syna, generála Milana Píku, ktorý po tejto politickej poprave bojoval štyri desaťročia o česť svojho otca. Spravodlivosť však prišla až po nežnej revolúcii… (..)

Dáma, ktorú vám predstavíme v druhom príbehu, má už 102 rokov – narodila sa v júli 1918 ešte v Rakúsko-Uhorskej monarchii a vyrastala spolu s Československou republikou. Do jej života zasiahli obe totality 20. storočia, no veľmi bolestne najmä 50. roky. Komunisti vo vykonštruovanom procese odsúdili jej manžela na doživotie, ju s tromi deťmi vysťahovali v akcii B z Bratislavy. Štyri desaťročia boli s manželom a tromi deťmi ľuďmi druhej kategórie. Pani Anna Šestáková povedala Soni Gyarfašovej, že nádej na zmenu pomerov jej priniesol až rok 1989. Len krátko po ňom zomrel jej manžel, politický väzeň Ervín Šesták (…).

Jedným z posledných politických väzňov z 50. rokov, v ktorého príbehu sa premietajú turbulentné udalosti minulého storočia, je aj Branislav Tvarožek – človek, ktorý ešte minulý rok – pri 30. výročí novembrových udalostí získal za svoje občianske postoje cenu Biela vrana. Známa rodina Tvarožkovcov stála pri prvých krokoch československých légii, Československej republiky aj zrode protifašistického odboja. Sám Branislav bojoval v povstaní po boku generálov Jána Goliana a Rudolfa Viesta. Len rok po nástupe komunistického režimu – v roku 1949 zinscenovali komunisti s rodinou politický proces – bol jedným z prvých na Štátnom súde v Bratislave. Padli vtedy na ňom tri rozsudky smrti. Soňa Gyarfašová sa s Branislavom Tvarožkom vrátila minulý rok na miesta, kde bol väznený. Dodnes má odložené veci, ktoré vyrábal v jáchymovských uránových baniach a tajne posielal domov (…)

Človek, ktorého vám predstavíme v nasledujúcom príbehu, má 103 rokov a je to náš najstarší československý skaut. Na skautingu, s ktorým začínal ako jeden z prvých ešte počas prvej Československej republiky, ho oslovilo najmä krédo – urobiť každý deň jeden dobrý skutok. Za to ho nakoniec zavreli obe totality – nacisti aj komunisti. Skauting totiž zakázali, no on sa v duchu skautských zásad snažil pomáhať prenasledovaných. Eduarda Mareka súdili v roku 1949 procese nadväzujúcom na procese s Miladou Horákovou a svoju mladosť strávil v najťažších komunistických väzeniach. Ani to ho však nezlomilo a dnes už legendárny Horznýš, ako ho volajú skautským menom jeho priatelia, pomáhal po nežnej revolúcii v roku 1989 skauting obnovovať (..).

V čase, keď prišla Nežná revolúcia, mal Ján Zeman už 65 rokov, no okamžite sa začal aktivizovať vo VPN na Myjave. Bola to preňho otázka zmyslu a svedomia. Veď kto iný ako on by vedel lepšie, čo znamená komunistický režim – vo vykonštruovanom procese Zeman a spol., ktorý niesol jeho meno, ho v roku 1949 odsúdili na smrť povrazom. Trest dokonca potvrdil aj Najvyšší súd v Prahe. Všetko sa zdalo beznádejné. Aj dnes, keď sa po tých rokoch ku všetkému vracia, nestráca presvedčenie, že asi mal prežiť… (..)

Štefan Ružovič, rodák z Devínskej Novej Vsi a priateľ spisovateľa Ruda Slobodu, začal po nástupe komunistov pomáhať nešťastným ľuďom pri útekoch za hranice. No a to rozhodlo aj o jeho ďalších osudoch. Mladého rebela zavrel režim dokonca trikrát, no nezlomili ho. Soňa Gyarfašová sa vrátila so Štefanom Ružovičom, ktorý následkom väznenia stratil zrak a pohybovať sa mohol už len na vozíčku, aj na jeden z táborov, ktorými prešiel (…).

Čo mi dalo väzenie – tak znie názov autobiografickej knihy človeka, ktorý v najťažších komunistických väzeniach a lágroch strávil dlhých 16 rokov svojho života. Jaroslav Fabok získal po Nežnej revolúcii viaceré ocenenia, pri 25. výročí týchto udalostí aj najvyššie štátne vyznamenanie od prezidenta. Bojoval totiž proti obom totalitám. Soňa Gyarfašová zaznamenala jeho príbeh a hovorila s ním aj o tom, čo preňho znamená sloboda a prečo sa rozhodol zapojiť kedysi do odboja proti neslobode (…).

Eugénia Vyskočilová, rodená Anoškinová, bola v roku 1953 mladou študentkou, venovala sa literatúre, milovala hudbu a mala šľachtický pôvod. V rovnakom roku sa z nej však stala velezradkyňa a skončila aj s bratom v komunistickom krimináli. So sudkyňou, ktorá ich odsúdila sa však stretli ešte raz – po necelých štyroch desaťročiach (…).

Ako sme sa vyrovnali s našou minulosťou? Aj to sa pýtame v našom cykle, v ktorom predstavujeme príbehy ľudí, ktorí prežili 40 rokov totality aj príchod slobody. Tá však bola často pre nich sklamaním a spravodlivosti sa nedočkali. Hovorí o tom aj príbeh dnes 90-ročného politického väzňa z 50. rokov Jiřího Málka, ktorý sa stal po Nežnej revolúcii vyšetrovateľom komunistických zločinov. O svojom príbehu, do ktorého sa bolestne zapísali ťažké päťdesiate roky, ale tiež o snahách o nastolenie práva a spravodlivosti hovoril so Soňou Gyarfašovou (…)