Karanténa (2006)

Přidal: Přemek |

Duben 7, 2014

Peter Rašev. Původní rozhlasová hra. Dramaturgie Hana Rodová. Zvuk Renáta Miškovičová. Režie Mária Jarkovská.

Účinkují Peter Rašev, Ľubica Blaškovičová, Jozef Fila, Tamara Čopová a Katarína Raševová.

Nastudoval Slovenský rozhlas, Literárno dramatické centrum Košice v roce 2006. Premiéra 16. 11. 2006 (SRo Rádio Slovensko, 20.06 hod.;).

Po odvysílání premiéry následovala beseda. Hovoří Peter Rašev a Katarína Raševová. Rozhovor vede Hana Rodová.

Lit.: anonym: V ten istý deň na Rádiu Slovensko… In Knižná revue, 23/2006 (8. 11. 2006), s. 3. (anotace). – Cit.: (…) „Karanténa je časopriestor medzi dvoma životmi, v ktorom je vám poskytnutý čas na očistu a rozhodnutie, či prejdete do univerza, v ktorom môžete stráviť ľubovoľný čas, alebo sa vrátite do nového života. (Peter Rašev)“
V sci-fi komédii sa po rokoch opäť stretajú bývalí manželia, aby prebrali zlé i dobré zo všetkých svojich osudových stretnutí v minulosti. Ako sa rozhodnú po sumarizovaní skúseností? Naozaj už stačilo, alebo predsa len ďalší život?“

Lit.: Hybáčková, Beáta: Peter Rašev: Túžil som po potlesku. In web Život 9/2008 (rozhovor). – Cit.: (…) Psychotronici usúdili, že rakovinu ste si odštartovali sám svojou hrou Karanténa.

Som milovníkom sci-fi, istej mystiky a som presvedčený o reinkarnácii, lebo podľa mňa náš život by nemal zmysel, keby sa odohral len raz. V tejto hre som zomrel na rakovinu, no odmietol som návrat do ďalšieho života. Tým som podľa psychotronikov spustil mechanizmus choroby. Podľa ich rady som pre rozhlas hru prepísal, čím som, ako hovorili, prestaval program.

Čo píšete teraz?

Hra sa volá Sanatórium a už ju mám takmer hotovú. Je o ľuďoch, ktorí spáchali najťažšie zločiny, ale nie sú potrestaní preto, že vystupujú v reality show, hoci si myslia, že sú na veľkej psychiatrickej vizite. Môj zámer je ukázať divákovi, na čo sme ochotní pristúpiť, ako sme schopní odpúšťať isté veci, ktoré sú neodpustiteľné, a ako sa vieme pohoršovať nad tým, čo by sme sami možno urobili ešte horšie. Postavu profesora, ktorý reprezentuje túto zvrátenú spoločnosť, som písal pre seba, ale ak hru zrealizujeme, budem len režírovať.

Aký je vlastne váš súčasný životný pocit?

Cítim sa ako stará batéria, ktorá sa síce ešte pomaly dá nabiť, ale strašne rýchlo sa vybije.

Pozn.: V době rozhovoru se Peter Rašev už skoro dva roky léčil s rakovinou. Zemřel 17. června 2008 a hru Sanatorium již dokončit a realizovat nestihl.