Bez zábran (2006)

Přidal: Přemek |

Květen 29, 2009

Pavol Janík. Hudební dramaturgie Lýgia Vojtková. Mistr zvuku Imrich Adamko. Dramaturg Ján Tužinský. Režie Igor Hrabinský.

Účinkují Róbert Roth a Martin Kaprálik.

Natočeno 12. 1. 2006. Plánovaná premiéra 2. 2. 2006 (Rádio Slovensko, 20:06 h.), neodvysíláno.

Lit.: Janík, Pavol: Cenzura v Slovenském rozhlase. In Obrys/Kmen 8/2006 (24. 2. 2006; zpráva + ukázka textu). – Šéfredaktor Rádia Devín, stanice Slovenského rozhlasu, Silvester Lavrík po vyslechnutí realizované nahrávky 12. 1. 2006 zakázal vysílat rozhlasovou hru předsedy Spolku slovenských spisovateľov Pavla Janíka Bez zábran, jejímž dramaturgem je Ján Tužinský, režisérem Igor Hrabinský, hudební dramaturgyní Lýgia Vojtková a mistrem zvuku Imrich Adamko. V díle účinkují herci Róbert Roth a Martin Kaprálik. Premiéra hry byla plánována na 2. 2. 2006 ve 20.06 hod. na stanici Rádio Slovensko. Rozhlasová hra reflektuje psychosociální konstanty společenského vývoje a charakterů na pozadí klíčových změn nejnovějších slovenských dějin, přičemž se dotýká mnohých tabuizovaných politických témat.

Bez zábran
(úryvok z rozhlasovej hry)
Felix: Vidíš, ty pako. Mal si ísť radšej so mnou do toho Hnutia za otvorenú spoločnosť. Ja som sa už prevesloval do funkcie hovorcu a teraz robím zároveň aj okejáka v Rádiu Slobodný svet.
Roland: Z Kremľa si postúpil do Bieleho domu?
Felix: A bez straty kvetinky. Dohody treba ctiť. A ako vidíš – hlavní garanti našej úspešnej spoločenskej transformácie ich ctia. Chvalabohu!
Roland: Ale však ty si nikdy nevedel napísať ani jeden súvislý riadok a všade si bol len pre to, že bol za tebou tvoj vysokopostavený socialistický otec.
Felix: Správne – a tak to má byť. Čo ti šibe a myslíš si, že zo všelijakých špecialistov bude nová spoločenská elita? Naopak. Zostanú zahrabaní vo svojich bezperspektívnych vedeckých odboroch, kým všeobecne zdatní ľudia ovládnu politické a majetkové štruktúry.
Roland: Počkaj, počkaj, počkaj – to je na mňa priveľmi veľa informácií naraz. Tak ty si teraz okeják v Rádiu Slobodný svet. A čo je to ten okeják?
Felix: Starý, ty si zasa zaspal dobu. Čo by podľa teba mohol byť okeják?
Roland: Človek, ktorý robí okej. Už to mám – okeják je pritakávač; človek, ktorý so všetkým súhlasí.
Felix: Si úspešný tak na päťdesiat percent. Je to človek, ktorý súhlasí, ale nie so všetkým.
Roland: Takže je to vlastne cenzor?
Felix: To si povedal ty a ja som to ani len nepočul. Prosím ťa, ako môže byť v Rádiu Slobodný svet cenzor?
Roland: Čože je ten okeják?
Felix: Okeják je okeják. Človek, ktorý schvaľuje príspevky do vysielania.
Roland: Teda cenzor.
Felix: Nie, okeják.
Roland: Už mi to je jasné. Okeják je slobodný človek, ktorý slobodne schvaľuje slobodné príspevky do slobodného vysielania slobodného rádia, ktoré sa slobodne nazýva Slobodný svet.
Felix: Konečne si pochopil hĺbku spoločenských zmien našej nežnorevolučnej súčasnosti. Už som sa bál, že si jeden z najzaostalejších exemplárov starých štruktúr, ktoré sa nevedia dostatočne rýchlo zorientovať v politickej realite a čo najskôr opäť zaujať svoje obľúbené vedúce postavenie v spoločnosti. Vitaj medzi zorientovanými.
Roland: Už som si myslel, že tam robíš cacera.
Felix: Kde?
Roland: No v tom tvojom Slobodnom svete či v Slobodnom vesmíre alebo v Slobodnej galaxii. Kto si to má pamätať, ako sa to volá?
Felix: Cacera? V Slobodnom svete?
Roland: Vlastne máš pravdu. Cacer nemôže pracovať v rozhlase – ten nájde uplatnenie iba v televízii.
Felix: Cacer v televízii? To je čo?
Roland: Nie čo, ale kto. To je človek, ktorý sedí v štúdiu pri najmúdrejších politikoch a počas ich múdrych príhovorov obdivne reaguje výrazom – ca-ca-ca.
Felix: To je skvelá myšlienka, ktorá stojí za pozornosť aj za zamyslenie. Funkciu cacera zavedieme aj v našej slobodnej, presnejšie povedané oslobodenej televízii, kde budem robiť ca-ca-ca pri prejavoch nášho múdreho premiéra.
Roland: Múdreho premiéra?
Felix: Múdreho premiéra. No a?
Roland: A kde chceš u nás zobrať múdreho premiéra? Kde rastú múdri premiéri? V lese, na poli, na lúke, v skleníku, v záhrade? Tam všade možno nájsť nanajvýš nejakých trpaslíkov alebo iných trpákov.
Felix: Nič sa neboj. Každý hlupák je dosť múdry na to, aby mohol u nás robiť premiéra.
Roland: Žiaľ, musím s tebou súhlasiť.
Felix: To si ma dojal.
Roland: A ty chceš naozaj povedať, že v Slobodnom svete existuje cenzúra? Veď Slobodný svet niekoľko desaťročí kritizoval, že v neslobodnom svete je cenzúra.
Felix: Reči sa hovoria, chlieb sa je a peniaze sa kotúľajú. A koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj – aj keby to malo byť falošne, len aby to bolo s citom, s radosťou a s oduševnením.
Roland: Viem, že si humorista prvej triedy, ale cenzúra v Slobodnom svete, to je priveľmi nevydarený vtip. To je ako ľadová kryha na rovníku alebo tropické horúčavy na severnom póle.
Felix: Múdro kladieš slová – najmä pokiaľ ide o humor. Vždy, keď príde na lámanie chleba, treba tvrdiť, že si len žartoval a ostatní zrejme tvoj vtip pochopili nesprávne. To je zaručená výhovorka, ako aj overená a veľmi perspektívna metóda.
Roland: Tak ešte zažartuj niečo na tému Slobodného sveta.
Felix: A čože by ťa zaujímalo väčšmi? Niečo zo súčasnosti, z minulosti, či budúcnosti?
Roland: Skús z každej etapy vývoja niečo.
Felix: Slobodný svet vznikol ako nástroj studenej vojny.
Roland: To vie aj malé dieťa. Niečo insiderské pre mňa nemáš? Nejaké pikantérie zo zákulisia?
Felix: Teraz som za zaostalého jedinca ja? Čo je to insiderské?
Roland: Privlastňovacie meno od podstatného mena insider.
Felix: Vážne?
Roland: Smrteľne.
Felix: Tak to som rád, ale čo je insider?
Roland: Nie čo, ale kto. Človek, ktorý je inside, teda ktorý je vo vnútri.
Felix: A to sa skutočne povie insider?
Roland: Po slovensky môžeš írečito povedať aj zasvätenec, znalec – ten, kto sa vyzná vo vnútorných pomeroch; kto vie, ako to naozaj chodí.
Felix: Tu máš desať korún.
Roland: Za čo?
Felix: Za školenie.
Roland: Hádam si ako starí známi nebudeme navzájom platiť za každú vetu, ktorú vyslovíme.
Felix: Uč sa základom trhového hospodárstva. Inak zostaneš zbytočne múdry a ešte zbytočnejšie chudobný.
Roland: Ty si myslíš, že sa bohatne na takýchto somarinách?
Felix: Na takýchto a na ešte väčších. Dalo by sa povedať – čím väčšia somarina, tým väčšmi sa na nej dá zbohatnúť.
Roland: Stopercentne?
Felix: Najlepšie sa bohatne aspoň tisícpercentne. To už ale musia byť geniálne somariny.
Roland: Máš nejakú na sklade?
Felix: Všetko, čo mám, nosím v hlave. To je sklad, ktorý ti nikdy nemôžu vykradnúť. Iba ak skleróza alebo doktor Altzheimer. To je ten Nemec, ktorý nám všetko schováva.
Roland: Tak vytiahni zo skladu vo svojej hlave aspoň jednu geniálnu somarinu.
Felix: Stále platí moja pôvodná ponuka. Založíme si reklamnú agentúru. To je môj najlepší, najväčší a najkreatívnejší nápad. Ja budem jej generálnym riaditeľom a ty jej tvorivým potenciálom. To je dobrá deľba práce.
Roland: No a v reklame sa podľa teba tiež bohatne na somarinách?
Felix: Prirodzene. Hádam si nemyslíš, že sa v nej bohatne na nejakých tvorivých riešeniach, sloganoch, obrázkoch a podobne.
Roland: Tak na čom sa v nej bohatne?
Felix: Na tom istom, na čom sa bohatne v každej sfére podnikania.
Roland: A to je čo?
Felix: Ľudská hlúposť, naivita a dôverčivosť. To je základ, na ktorom sa dá stavať, ba čo viac aj úspešne bohatnúť.
Roland: Môžeš byť konkrétnejší?
Felix: Nech sa páči. Poviem ti celkom jednoduchý a úplne konkrétny príklad, aby to bolo ako podľa Jana Amosa Komenského a aby si tomu porozumel aj ty.
Roland: Ďakujem za ochotu a za kompliment. A buď taký láskavý – hovor pomaly a zrozumiteľne, aby mi niečo neuniklo, nejaká dôležitá súvislosť.
Felix: Okej. Ideme na to. Dnes má už každý normálny človek doma telefón aj telefónny zoznam. Niekto niečo potrebuje a zavolá niekam alebo niekomu, aby sa dostal k tomu, čo potrebuje.
Roland: Zatiaľ rozumiem.
Felix: Tak pokračujeme. Niekto zavolá známym a tí mu poradia. Iný zavolá do nejakej inštitúcie, kde mu tiež nejaký dobrák bezplatne poradí.
Roland: Ešte ťa stíham sledovať, ale uniká mi zmysel toho, čo mi chceš povedať.
Felix: Sústreď sa. Smerujeme k jadru veci. Tí neboráci, ktorých som doteraz spomínal, kazia trh. A trh tvoria tí, ktorí si dajú za každú somarinu zaplatiť – riadne a v lepšom prípade aj mimoriadne.
Roland: Už som mimo. Ničomu nerozumiem.
Felix: Pozri sa. Niekto chce predať alebo kúpiť byt. Nebude volať známym, ale zavolá do realitnej kancelárie. Tam ako platenú službu spoja dvoch záujemcov – jedného, ktorý chce predať, s druhým, ktorý chce kúpiť.
Roland: Iste. A čo je na tom čudné?
Felix: Zdanlivo nič, ale jeden byt má hodnotu povedzme dva a pol milióna a realitka od obidvoch záujemcov zinkasuje desať percent, teda spolu pol milióna za telefonické spojenie dvoch ľudí, ktorí sa chcú sťahovať. A realitka každý deň spojí viacerých záujemcov.
Roland: Tuším mi začína svitať.
Felix: Áno, to je jedna zo somarín, na ktorej sa dá zbohatnúť.
Roland: Ale realitka poskytuje aj odborné služby.
Felix: Aké?
Roland: Pripraví kúpno-predajnú zmluvu.
Felix: Existuje jedna štandardná forma takejto zmluvy, ktorú vie z počítača vytlačiť každý pologramotný človek so stredoškolským vzdelaním.
Roland: A na čo sú potom docenti a univerzitní profesori z oblasti práva?
Felix: Aby mohli byť prezidentmi, predsedami politických strán, poslancami a podobne. Pánboh chráň každého, kto by sa rozhodol nedať zarobiť realitke s jej štandardnými zmluvami a obrátil by sa na renomovaného docenta či profesora práv, ktorý by začal kreovať nejaký prototyp zmluvy, v ktorej by iste bolo množstvo teoretických formulácií, ale chýbali by v nej všetky podstatné praktické veci.
Roland: Možno máš pravdu, ale ako obchod so somarinami funguje v reklamnej agentúre?
Felix: V princípe rovnako. Klient nevie, kde je tlačiareň; nepozná ceny; nemá telefón, alebo ho aspoň nevie správne používať; nemá telefónny zoznam, alebo v ňom aspoň nevie správne listovať. A tak sa obráti na reklamnú agentúru, ktorá zaňho zatelefonuje do tlačiarne a vybaví mu tam tlač nejakých letákov. Rovnako mu vybaví výrobu a publikovanie všetkých reklamných nosičov – od televíznych a rozhlasových spotov cez billboardy až po inzerciu v časopisoch a novinách.
Roland: To znie seriózne. A tlačiarne, televízie, rozhlasy, billboardové spoločnosti a vydavatelia časopisov a novín si za svoje služby tiež vypýtajú svoje nemalé peniaze.
Felix: Správne – a z nemalých peňazí je aj nemalých štrnásť percent, ktoré si vezme agentúra ako oficiálnu províziu.
Roland: Oficiálnu províziu?
Felix: Áno. To je provízia, o ktorej klient vie.
Roland: A je aj provízia, o ktorej klient nevie?
Felix: Vidím, že začínaš byť chápavý.
Roland: Chápavejší ako klienti reklamných agentúr?
Felix: To sa preceňuješ.
Roland: Klienti vedia o neoficiálnych províziách a neprekážajú im?
Felix: Oficiálne o nich nevedia, a tak im nemá čo oficiálne prekážať.
Roland: A neoficiálne?
Felix: Sa tiež podieľajú na kickbackoch.
Roland: Na kickbackoch? To slovo nepoznám.
Felix: To znamená, že si slušný človek, pretože slušní ľudia nepoznajú slovo kickback.
Roland: A o aké nemalé peniaze v reklame ide?
Felix: Na malom Slovensku za v reklamnom biznise ročne otočí asi jeden a pol miliardy.
Roland: Ďakujem za neplatenú prednášku, ktorej je dosť ťažké uveriť. A už vôbec si neviem predstaviť, odkiaľ to všetko môžeš vedieť.
Felix: Už som ti povedal, že som okeják v Slobodnom svete a dokonca aj hovorca Hnutia za otvorenú spoločnosť. A tak som bol v rámci prípravy prvých demokratických volieb na stáži vo viacerých amerických reklamných agentúrach.
Roland: Už som zasa asi počul o niečom viac, ako som chcel. Tak pridaj niečo insiderské o Slobodnom svete.
Felix: Z minulosti?
Roland: Môže byť.
Felix: Slobodný svet založil nacistický generál Reinhard Gehlen, ktorý cez vojnu viedol elitný hitlerovský spravodajský útvar Cudzie armády – Východ a po vojne až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1968 viedol západonemeckú rozviedku pôsobiacu ako oddelenie americkej ústrednej spravodajskej služby.
Roland: No – dúfam, že súčasnosť Slobodného sveta je už menej nacistická.
Felix: Áno. Práve máme dôvod na radosť. Americký kongres chcel po skončení studenej vojny Slobodný svet zrušiť, ale podarilo sa nám zástupcov amerického ľudu presvedčiť, že vo východnej Európe je akútne nebezpečenstvo nacionalizmu, takže sme sa opäť dostali k peniazom amerických daňových poplatníkov, ktorí naďalej financujú tak prepotrebnú politickú propagandu.
Roland: Dúfam, že aspoň budúcnosť Slobodného sveta bude trocha vznešenejšia.
Felix: Keď sa východná Európa premení na sústavu amerických protektorátov, Slobodný svet v doterajšej podobne skončí svoju činnosť a začne vysielať do krajín Blízkeho a Stredného východu, kde sú najvýznamnejšie náleziská ropy na svete, ktoré vzrušujú amerických stratégov už od čias prvej svetovej vojny.
Roland: Už mi radšej nič nehovor.
Felix: Tak ideme na to?
Roland: Na čo?
Felix: Z volebného oddelenia Hnutia za otvorenú spoločnosť vybudujme komerčnú reklamnú agentúru.
Roland: Sprivatizujeme nežnú revolúciu?
Felix: To si povedal ty a ja som to ani len nepočul.
Roland: Nechce sa mi.
Felix: Zbláznil si sa? Peniaze ležia na ulici, tak ich treba pozbierať – skôr ako skončia vo vreckách niekoho iného.
Roland: Raz leží na ulici moc, raz peniaze.
Felix: Peniaze sú moc v koncentrovanej podobe.
Roland: Bez peňez do krčmy nelez.
Felix: Za peníze v Praze dům a ve Vídni dva.
Roland: Však ja nechodím ani do krčmy, ani nemám záujem o dom v Prahe, ani o dva domy vo Viedni.
Felix: Najprv obslúžime niekoľko politických strán, a neskôr si sami založíme politickú stranu. Treba držať krok s dobou. Z našich frajeriek urobíme europoslankyne v budúcom Európskom parlamente po vstupe Slovenska do Európskej únie.
Roland: Tak ty si naozaj veštec, ale ja nemám ani len frajerku. Viem, že je to trápne, ale je to tak.
Felix: To je okej – ja ich mám niekoľko aj za teba a za tebe podobných. To nie je nijaký prejav sebectva. Naopak – to je humánny prístup k ženám, ktoré iní muži zanedbávajú.
Roland: Vždy si bol humanista.
Felix: To predovšetkým. Všetkým ambicióznym jednotlivcom ide o šťastie iných ľudí, ktorí to šťastie sami nevedia dosiahnuť.
Roland: Tak im tí ambicióznejší vezmú aj tú trochu šťastia, čo sa na nich omylom prilepila.
Felix: Nebuď taký historický pesimista. Uvedom si, že máš v rukách svoju šancu. Kto, ak nie my? Kedy, ak nie teraz?
Roland: To sú jediné pravdivé heslá nežnej revolúcie.
Felix: Presne tak. Len treba skočiť do studenej vody a začať plávať v biznise. Žijeme dobu, ktorá sa nepritrafí každej generácii. Teraz sa rozhoduje, kto bude bohatý a kto chudobný. Kto bude môcť chodiť do kaviarne v centre mesta, kto bude mať prvotriednu zdravotnú starostlivosť, kto dá svojim deťom prvotriedne vzdelanie na najlepších školách, kto bude mať slúžky, jachty, hrady a zámky. Nastane reálna majetková diferenciácia. Tvoji spolužiaci a kamaráti z detstva sa s tebou prestanú stýkať a rozprávať, keď nebudeš patriť do ich majetkovej kategórie. O čom by ste sa rozprávali a kde? O problémoch s domácimi slúžkami na jednom zo svojich reprezentačných sídel?
Roland: Ja chcem len žiť normálny ľudský život. Človek má mať radosť z toho, čo má, a nie nariekať nad tým, čo nemá.
Felix: Roland, ty si idiot. Normálny ľudský život neexistuje.
Roland: Ja som len náhodne a nedobrovoľne prišiel na svet pred tridsiatimi rokmi a odvtedy som neprišiel na nič lepšie.