Škvrny na slnku (Skvrny na slunci, 1993)
Leopold Lahola. Rozhlasová úprava Vladimír Holar. Dramaturg Vladimír Fišer. Režie Viktor Lukáč.
Osoby a obsazení: Tomy (Boris Farkaš), Gogo (Róbert Roth), Tereza (Helena Geregová) a strážník (Igor Čillík).
Natočil Slovenský rozhlas v roce 1993 (87 min.). Uvedeno v cyklu „História rozprávaná slovenskou drámou“.
Pozn.: Hra bola napísaná v roku 1955. – Dej sa odohráva v daždivý večer medzi jedenástou a jednou po polnoci.
Celá Tomyho rodina trpela cez vojnu pre udavača, ktorý býval v susedstve. Tomy neskôr z pomsty za prekonané príkorie vychoval z udavačovho syna Goga zločinca, ktorý poslušne plní jeho rozkazy. Teraz však už má toho dosť a chce sa Goga zbaviť. Robí to aj preto, že chystá svadbu s Terezou, ktorá o ničom nevie. Tereza odchádza do mesta, kde žije Tomy a hneď na stanici jej ktosi ukradne kufre. Zhodou okolnosti je to práve Gogo, ktorý ich dovlečie svojmu pánovi. Tomy sa obáva komplikácie, a preto Tereze zatajuje skutočnosť a usiluje sa zbaviť polície, ktorá po kufroch začne pátrať. Tereza postupne začína poznávať pravdu, na slnku jej šťastia sa zjavujú škvrny. Je jej ľúto Goga, zastáva sa ho a chce mu nejako pomôcť, ale obáva sa aj o Tomyho. Preto napokon súhlasí s plánom, aby sa Tomy Goga zbavil tým, že ho navedie na lúpež a pritom naňho upozorní políciu. Tomy s Terezou narýchlo balia veci a chcú odcestovať, keď sa zjaví zranený Gogo, ktorá len-len ušiel prenasledovateľom. Pochopil, že jeho pán, ktorému bol dovtedy oddaný, ho zradil. Za to môže byť len jeden trest – smrť Tomyho. Polícia, ktorá ešte stále hľadá stratené kufre, prichádza už neskoro.
Zločin plodí zločin a tento rad môže byť nekonečný, ak ho ľudia svojou ľudskosťou nedokážu pretrhnúť.
Lahola dobre vie, že obetí ako Tomy boli milióny, a predsa chápe reálnu nemožnosť potrestať zločincov, ktorí ich utrpenie zapríčinili. Prípadné tresty, akokoľvek rafinované a oprávnené, sú len ďalšími v rade nenávisti postihujúcej všetkých. Humánne stanovisko, na ktorom stojí autor hry, najbližšie vyjadruje postava Terezy. Jej pohľad nie je globálny, ale vcítený do ľudských osudov, do trpiacej psychiky každého jednotlivca. Humanistické posolstvo hry ukazuje cestu k prekonaniu následkov vojnových zločincov. (anotace)
If you enjoyed this post, please consider to leave a comment or subscribe to the feed and get future articles delivered to your feed reader.
Komentáře
Zatím nemáte žádné komentáře.
Napište komentář k článku