Krajina v daždi (Krajina v dešti, 1998)

Přidal: Přemek |

Leden 18, 2006

Emil Borčin. Puvodní rozhlasová hra. Dramaturgie Oľga Duhanová. Hudební spolupráce Lýgia Vojtková. Zvuk Ľuboš Klásek a Andrej Klimits. Režie Štefan Korenči.

Osoby a obsazení: doktor (Vladimír Jedĺovský), strážmistr (Štefan Kožka), Jakub Kušnier (Anton Korenči), Rozálie Kušnierová (Anna Javorková), Hana (Zuzana Kapráliková), Tereza (Monika Hilmerová), stařenka (Viera Topinková), Gusto (Peter Marcin), šofér (Eduard Bindas), Lazdník (Elo Romančík), žena (Mária Dacejová), hostitel (Jozef Šimonovič), hostitelka (Soňa Ulická).

Nastudoval Slovenský rozhlas Bratislava 9. 2. 1998. Premiéra 23. 4. 1998 (Slovensko 1, 20:05 h.; 34 min.). Repríza 24. 4. 1998 (Slovensko 1, 8:30 h.); 23. 3. 2013 (SRo 8 Rádio Litera), 9. 9. 2015 (SRo 2 Rádio Regina); 26. 2. 2021 (SRo Rádio Pyramída).

Pozn. 1: v Týdeníku Rozhlas (46/1998) je autor uveden jako E. Burčin.

Pozn. 2: Pôvodná rozhlasová hra – trochu tajomný príbeh s detektívnym pozadím, ktorý sa možno odohral v 50. rokoch na kopaniciach.

Lit.: anonym: Krajina v daždi. In Rozhlas a televízia 16/1998, roč 72, str. 3 (článek). – Cit.: Trochu nostalgický, trochu snový a trochu záhadný príbeh z lazov. Lekár kupuje na lazoch chalupu a pri tej príležitosti si spomenie na udalosť, ktorú zažil kedysi v päťdesiatych rokoch, keď v tom kraji začínal ako mladý lekár. Spomienka je stará a vyblednutá, zahalená do povrazov dažďa a šedých oblakov, aké sedávajú na vrchoch. Príhoda má detektívnu príchuť. Ale aby všetko bolo ešte zložitejšie, starý lazník, ktorého lekár osloví, tvrdí, že na lazoch sa podobná udalosť nikdy nestala. Ako to bolo naozaj, musí sa rozhodnúť poslucháč sám.

Vyjadrenie autora: Každý zasvätenec to bude oprávnene považovať za opovážlivosť, že na detektívne chodníčky sa dal autor, ktorý sa bez mučenia priznáva k tomu, že nemá rád tento druh literatúry, že v živote azda nedočítal jediný takýto príbeh a aké – také dotyky s detektívkou zaregistroval len cez rozhlas či televíziu. Do písania hry Krajina v daždi som sa pustil bez hlbšej teoretickej znalosti tohto žánru. Napriek tomu som ju musel napísať. Prečo, pýtate sa? Priznávam, neviem to racionálne vysvetliť. Jednoducho som sa na tento príbeh upäl. Žil som kedysi v prostredí, v ktorom mravná rigoróznosť nadobúdala často až prazvláštne podoby a medziľudské strety ponúkali pozoruhodné osudy. Aj keď – a to treba povedať – nie zasa tak tragicky vyhrotené ako v tejto hre. Skôr ako žánrová stránka ma teda fascinovala viac ľudská stránka príbehu, zasadená do konkrétnych časových i priestorových súradníc.

Vyjadrenie režiséra: Je to detektívka, ale nie klasická. Je tam síce vražda, i samovražda, ale celá hra má zvláštny slovenský kolorit a prepája sa v nej minulosť zo súčasnosťou. Jednou vetou by som povedal akčná detektívka s folklórnym nádychom.