Koniec Júliusa Chýrneho (Konec Julia Chýrného, 1994)

Přidal: Přemek |

Leden 23, 2006

Ján Patarák. Rozhlasová hra. Dramaturgie Štefan Kasarda. Hudební improvizace Róbert Zverina. Zvuk Peter Čeljuska. Asistentka zvuku Mária Papcúnová. Produkce Eva Bugárová. Režie Hana Makovická-Hajdová.

Osoby a obsazení: prvý (Peter Gažo), druhý (Jozef Úradník), tretia (Táňa Radeva), štvrtý (Dušan Skokan), piaty (Peter Lejko), šiesta (Judita Vicianová), kňaz (Peter Král), kantor (František Jeleň), Marta Ďurdiaková, Anna Andričíková, Mária Jarkovská, Marianna Brecherová, Gita Kostíková, Margita Kelbelová a Karol Smetana.

Vyrobil Slovenský rozhlas Košice v roku 1994. Repríza 1. 7. 2003, 31. 5. 2016 (SRo 3 Rádio Devín).

Pozn.: V príbehu sa staneme svedkami dvoch rozlúčok – opúšťanie tela dušou a nezmeniteľným odchodom človeka od živých (v Patarákovom prípade učiteľa od svojich niekdajších žiakov).

Lit.: Sklamanie z košického štúdia : Na okraj rozhlasovej hry Koniec Júliusa Chmúrneho / Pavol Palkovič In: Práca. – Roč. 49, č. 114 (18.5.1994) (recenze).

Lit.: anonym: Koniec Júliusa Chýrneho. In Televízia a rozhlas 21/1996, str. 15 (anotace). – Cit.: Koniec, to je pohreb jedného dedinského učiteľa v podkarpatskom kraji, cirkevný obrad rozlúčky s mŕtvym i rozlúčky duše s telom. So svojím pedagógom sa prišli rozlúčiť aj niekdajší žiaci, aby siedmi z nich vydali o ňom svedectvo pamäti. Ostrosť hrán ich výpovedí sa vzájomne zráža, ale zároveň aj rozplýva v porovnaní, že učiteľ Chýrny mal iný vzťah k svojim žiakom, iný k povinnostiam diktovaným úradmi.